Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bola som mimo od včerajšieho večera stráveného s Kaiom. Všetko bolo v poriadku, začali sme sa rozprávať ako predtým, ako keby sa mi posledné dni nevyhýbal. Bolo to, ako keby v sebe mal prepínač a včera niečo prepol, vracajúc sa do človeka, ktorého som poznala.
Ale aj napriek tomu ako dobre večer išiel, neskončil tak. Aspoň z môjho pohľadu.
"Toto musím zobrať," ukázal na mobil, ktorý mu zvonil v ruke, "posaď sa na gauč, za chvíľu prídem." Kývol na gauč a ja som prikývla, kým on sa postavil od stola a začal kráčať k nejakej izbe, kde sa zatvoril.
Odsunula som sa od stola, postavila sa s vínom v ruke a išla si sadnúť na gauč. Na nízky stôl som si položila víno a môj zadok narazil na mäkkú sedačku. Ruky som si položila vedľa seba v snahe sa posunúť trochu ďalej, ale keď som pocítila niečo ostré na mojej dlani, sykla som od bolesti.
"Čo to..." Zamračila som sa a prešla som si po červenej bodke na mojej dlani. Sklonila som zrak na gauč a prešla po mieste, kde sa spájali dve časti, hľadajúc príčinu môjho malého zranenia. Ruku som opatrne strčila medzi gauč a nahmatala malý objekt, ktorý som ihneď vytiahla.
Bola som prekvapená, keď som zistila, že je to náušnica. Ženská náušnica.
Oh.
Myslím si, že viem, prečo si odo mňa posledné dni držal odstup.
"Adrianna, počúvaš ma?" Zo spomienok ma vytiahol hlas Nicole.
"Hm?" Premiestnila som pohľad od miestnosti k nej.
"Hovorila som, že ochranka sa pokúsi držať verejnosť a fotografov od hostí pri vchode, ale moc dobre vieme, že im nemôžeme zakázať sa pozerať alebo fotiť."
"To je v poriadku, dnu sa nikto nedostane bez pozvánky. Ale keď sme pri fotkách, ako je na tom náš fotograf, je už tu?"
Nicole sklonila zrak k jej tabletu. "Prišiel pred pár minútami, aby si mohol prezrieť priestor a všetko si nachystať na večer."
"To je dobré." Prikývla som. "Mala by si sa ísť domov a pripraviť, za chvíľu začnú všetci chodiť."
"Nebuď nervózna." Jej ruka pristála na mojom predlaktí. "Všetko dopadne dobre." Pousmiala sa. "Vidíme sa o chvíľu."
"Zatiaľ." Venovala som jej úzky úsmev.
Nicole sa otočila na mieste a prešla k východu, kde sa takmer zrazila s Kaiom. Vymenili si rýchle pozdravy, než ona pokračovala preč a Kai smerom ku mne.
"Čo tu robíš tak skoro?" Pozrela som sa na hodinky a následne naspäť naňho. Mal na sebe elegantný čierny oblek s čiernou kravatou, bielou košeľou a vreckovou v náprsnom vrecku, čierne poltopánky doplňujúce jeho celkový vzhľad. Bol pripravený na dnešný večer.
