Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Takže, slečna Keller, aké máte plány?"
"Vlastním spoločnosť, ktorá má reťazce hotelov po celom svete. Keller-Díaz, možno ste o nich počuli."
"Hm." Prižmúril oči. "Myslím, že áno. Ostával som v jednom v Belgicku."
"Áno," prikývla som, "máme tam jeden hotel. Z profitov, ktoré by inak šli na vybudovanie ďalších hotelov, by som rada časť venovala overeným charitám."
"Aké šľachetné." Kútik jeho úst sa nadvihol do úškrnu.
"Ľudské." Opravila som ho.
"Nie všetci by s vami súhlasili." Zakýval hlavou. "Ale mám rád víziu. Hlavne tú, ktorú máte vy. Je tu niečo čo môžem spraviť? Nejako pomôcť?"
"Prečo?" Ozvala sa Nicole vedľa mňa, ale ihneď to očividne ľutovala, viď jej vydesený výraz tváre. Avšak som rada, že sa to spýtala, ak by to nespravila ona, spravila by som to ja.
"Prečo nie?" Nadvihol ramenami.
"Bavíme sa tu o ľudských životoch. Prečo nie, nie je dostatočný dôvod prečo by som vás mala nechať pomôcť, mohli by ste spraviť niečo, čo by stálo stovky ľudí ich domovy."
Stretla som ľudí, ktorí chceli iba vyťažiť z charít. Spraviť pre seba dobré meno v očiach spoločnosti. Sľubovali ako veľmi pomôžu, ale nakoniec sľuby ostali iba sľubmi.
Usmial sa. "Začínate sa mi páčiť viac a viac, slečna Keller. Čo poviete na to, že sa stretneme mimo tohto večierku a porozprávame sa tam?"
Premýšľala som nad tým. Neviem aký má motív, ale ak je úprimný, bola by hlúposť ho odmietnuť. "Pondelok, o jedenástej ráno, v mojej kancelári."
"Dohodnuté." Podal mi ruku a potriasli sme si na to. "Teraz, ak by ste ma ospravedlnili." Pozrel sa na Nicole a natiahol k nej ruku. "Slečna Thompson, zatancovali by ste si so mnou?"
Myslím si, že Nicole mala na malý moment zástavu srdca. "Ja?"
"Áno, vy." Pobavene sa zasmial.
"Uhm, samozrejme?" Venovala mi neistý pohľad a ja som iba nadvihla ramenami.
Pomaly sa odo mňa vzdialili, ale pre pokoj moje duše som z nich nespustila pohľad. Aspoň na chvíľu. Keď som si všimla, že Smith nerobí nič, čo by Nicole prišlo nevhodné alebo nepríjemné, venovala som sa iným ľuďom. A napriek tomu, že nerada tancujem, dala som sa presvedčiť.
Jedným z hostí bol postarší muž, ktorého som nezvažovala ako investora, ale požiadal ma o tanec pred siedmimi ľuďmi a ja som nemohla odmietnuť.
"...následne som mu povedal, že..." Pokračoval v jeho príbehu, ale ja som nevnímala význam slov vychádzajúcich z jeho úst. Dúfala som, že sa tu niekde zjaví Nicole a zachráni ma, ale to bolo asi iba hlúpe prianie.
