Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Krádež? Vážne?
Pred pár mesiacmi to bolo falšovanie dokladov, aby sa mohla dostávať do klubov, tri mesiace pred tým to bola konzumácia alkoholu a poškodzovanie verejného priestranstva, ale krádež je novinka aj na ňu.
Hlavne keď si ich mohla kúpiť. Otec jej na účet mesačne posiela toľké peniaze, že ak by chcela, mohla by si kúpiť vlastný dom.
Je toto všetko iba výkrik pre pomoc? To chce mať túto všetku pozornosť? Ako môže byť tak bezohľadná?
Vždy ju z týchto prúserov dostávam ja. Ak by sa o nich dozvedel otec, položilo by ho to. Myslela som si, že s tým prestane, ale Clara si vždy nájde spôsob ako sa dostať do problémov.
Teraz je v probléme, z ktorého neviem ako ju dostanem. Dôstojník Idiot očividne nemá v pláne ju prepustiť, takže teraz budem musieť zavolať nášmu právnikovi a riešiť to cestou, ktorou som doteraz nemusela.
Od čísla nášho právnika som zdvihla pohľad ku Kaiovi, ktorý stál pred dôstojníkom a niečo mu hovoril. Dôstojník Idiot si vybral z vrecka mobil a začal s niekým volať, kým Kai iba pokojne, až príliš pokojne, stál pred ním. Všetka farba z dôstojníkovej tváre pomaly zmizla a z diaľky som videla, že sa zakoktáva pri rozprávaní.
Po pár minútach zložil mobil z ucha, odkašľal si a niečo povedal Kaiovi, ktorý iba prikývol. Dôstojník sa otočil a odišiel, kým si Kai robil cestu ku mne.
"Je vo výsluchovej miestnosti číslo štyri. Poďme." Začal kráčať preč odo mňa.
"Čo?" Zamračila som sa, ale rýchlo sa spamätala a nasledovala ho. "Prepúšťajú ju? Ako?"
"Mám kamarátov na stanici v New Yorku."
"Ale sme v Miami, ako by to malo pomôcť?"
"O to sa neboj. Dostaňme odtiaľto tvoju sestru, než spraví niečo ďalšie, čo ty na to?"
"Dobrý nápad." Ťažko som vydýchla a prešla k výsluchovej miestnosti. Otvorila som kovové dvere a môj pohľad dopadol na moju malú sestru.
Ružové obopnuté šaty, ktoré na sebe mala, svietili v tmavej miestnosti. Dlhé hnedé vlasy jej padali na o niečo belšiu pokožku, ako mám ja. Na tvári mala lesklý rúž a očné tiene, ktoré vyzerali ako keby išla na večierok a nie nakupovať.
"Sestrička!" Zakričala s úsmevom. "Ako sa máš?"
"Náušnice?" Nadvihla som obočím. "Vážne, Clara?"
"Boli pekné." Postavila sa zo stoličky. "Môžeš ma vyhodiť doma? Ja a Ally," jej najlepšia kamarátka, ktorá je tak isto problémová, "máme na neskôr plány."
Pokúšala sa okolo mňa prejsť, ale vošla som jej do cesty. "Čo by si robila, ak by naša spoločnosť zrazu zbankrotovala a my by sme nemali peniaze na právnika?"
