Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Otočila som sa k skleneným dverám, v ktorých stál kto iný ako Kai Acker.
Čo tu robí? To som mu nedala dostatočne najavo, že s ním neuzatvorím žiadnu zmluvu?
"Pán Peréz, aké prekvapenie." Podišiel bližšie k nám a natiahol k nemu ruku. Ani jeden z nich neprerušil očný kontakt. Bolo to ako keby iba očami mali konverzáciu. Z jedného pohľadu som vedela, že do tej konverzácie sa nechcem zapojiť. Atmosféra v miestnosti vyskočila z nuly na sto skurvene rýchlo.
"Môžem povedať to isté. Nečakal som, že tu na vás narazím." Jeho úsmev bol falošný, naozaj rozdielny od toho, aký venoval iba pred pár sekundami mne. "Bolo mi povedané, že ste odišiel z Miami."
"Ako vidíte, som priamo tu."
"Áno, to teda ste." Povedal pomedzi zuby Peréz.
"Mrzí ma, že vás musím prerušiť páni, ale mám spoločnosť, ktorú musím riadiť." Obaja sa na mňa pozreli. "Čo sa týka hotelu na Tenerife, nepredávam ho, to je moje posledné slovo, takže prosím, nemrhajte mojím časom. Nemám schôdzu ani s jedným z vás, takže by som vás chcela láskavo požiadať, aby ste odišli." Preskakovala som pohľadom medzi dvomi mužmi.
Peréz vyzeral vytočene od kedy videl Ackera, ale vyzeral, že sa trochu uvoľnil pri mojich slovách. Nech majú títo dvaja akýkoľvek vzťah, nechcem sa do toho starať. Je očividné, že sa nenávidia, obaja vyzerajú, že nemajú radi konkurenciu.
"Samozrejme, slečna Keller." Pousmial sa Peréz. "Si cambias de opinión sobre lo que hablamos, no dudes en contactarme." (Ak zmeníte váš názor na to, o čom sme sa rozprávali, neváhajte ma kontaktovať.) Znova mi podal jeho vizitku a ja som ju zobrala len preto, aby konečne vypadol. "Rád som vás spoznal. Prosím, pozdravujte vášho otca, a že mu želám skoré uzdravenie." S tými slovami a jedným poriadne nepríjemným pohľadom na Kaia Ackera vyšiel zo zasadacej miestnosti.
"Nechajte ma hádať..." Začal rozprávať, ale rýchlo som ho prerušila, unavená z dňa, ktorý len teraz začal.
"Pán Acker, nemáte tu čo robiť. Povedala som vám, že s vami neuzatvorím zmluvu. Nerada sa opakujem."
"Ak by ste mi predali ten hotel, nikdy by ste ma už nevideli. Ak by ste ma teraz vypočuli..."
"Máte päť sekúnd, než zavolám ochranku." Prísne som povedala. Mám plné zuby tejto konverzácie. Je naozaj také ťažké pochopiť čo hovorím? Hovorím naňho snáď Španielsky?
"Prečo je ten hotel pre vás tak dôležitý?" Zamračil sa, skúmajúc každý kúsok mojej kamennej tváre, ako keby na nej mohol nájsť odpoveď na jeho otázku.
"Prečo je taký dôležitý pre vás? Po celom svete sú desaťtisíce hotelov, prečo tento, prečo môj hotel?"
