Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dva týždne na to, aby som zorganizovala ten najvýznamnejší večierok môjho života. Žiaden nátlak.
Alebo inými slovami, vnútorné kričím.
V momente ako Kai vyšiel z mojej pracovne som osobne začala obvolávať miesta, kde by večierok mohol byť. Nakoniec som sa ale rozhodla, že bude jednoduchšie zorganizovať večierok v jednom z našich hotelov tu v Miami.
Na celý víkend som zarezervovala hotel na pobreží, vracajúc peniaze všetkým čo mali už rezervácie a presúvajúc ich do nášho druhého hotela.
Využitie hotela má viacero výhod, hlavne keď mám v pláne pozvať všetkých možných ľudí z celého sveta. Budú mať možnosť sa v ňom ubytovať a my budeme schopní s hotelom a jeho prípravou na večierok spraviť čokoľvek.
Následne som zajednala jednu z najspoľahlivejších spoločností na pripravenie večierku v oblasti dekorácií. Boli zaskočení keď som im povedala do kedy budú mať na všetko čas, ale verím, že to zvládnu. Hlavne, keď im platím poriadne pálky.
Každému investorovi som napísala e-mail, oboznamujúc ich s tým, čo sa o dva týždne bude konať, ale nemala som čas sa pozrieť či na to reagovali.
"Môžem mať vašu pozornosť?" Povedala som nahlas, keď som výťahom zišla na poschodie, ktoré takmer celé patrilo marketingovému oddeleniu a našim dizajnérom.
Všetci zamestnanci pri svojich stoloch stíchli a pozreli sa na mňa.
"Za dva týždne sa bude konať charitatívny večierok, ktorý organizuje naša spoločnosť. Potrebujeme pozvánky. Chcem tam miestne a zahraničné podniky, významné osobnosti v oblasti obchodu. List má váš nadriadený." Ukázala som sa Williamsa, ktorý stál pred dverami jeho kancelárie. "Chcem to všade na sociálnych sieťach a možnosť prispieť na našej hlavnej stránke. Pán Williams má všetky informácie, ale ak by niečo nebolo isté, obrátite sa priamo na mňa. Toto musí byť charitatívny večierok tohto storočia."
Všetci boli stále ticho, niektorí vymieňajúc si iba pohľady.
"Oh, a Chiara Palmieri sa taktiež zúčastní." Tie slová boli ako bomba. Celou miestnosťou sa začali šíriť konverzácie a ja som nedokázala zastaviť úsmev. Nechala som ich chvíľu diskutovať, než som znova prehovorila. "Ako som povedala, ak budú nejaké otázky, pýtajte sa vášho nadriadeného alebo priamo mňa. Ďakujem." Sklonila som hlavu v pozdrave a začala kráčať preč, nechávajúc za sebou celé oddelenie, ktoré ihneď začalo klebetiť.
Keď som sa vrátila naspäť na moje poschodie, pri Nicole stál môj právnik, alebo lepšie povedané náš rodinný právnik, Franklin Graham.
"Franklin, vitaj." Podišla som k nemu a podala mu ruku v pozdrave.
"Adrianna, rád ťa vidím." Usmial sa. Franklin bol štyridsiatnik, ktorému pomaly začínali vypadávať vlasy a jeho brada šedivieť. Aj keď to môže byť z jeho detí, o ktorých neskutočne rád rozpráva. Je hrdý otec dvojčat, Bella a Bianca.
