Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Chcela by som povedať, že som bola vo štvrtok sklamaná z toho, že som nemala na obed domáce jedlo, ale hlboko vo mne som vedela, že to nebol úplný dôvod.
Kai sa včera na obed neukázal a ja som rýchlo zistila, že ho nemám ako kontaktovať. Áno, viem kde býva, ale nemôžem sa len tak zjaviť pri jeho dverách, pýtajúc sa kde bol.
Pravdu povediac chýbal mi. Nie! Tak som to nemyslela. Myslela som tým, že mi chýbalo s niekým obedovať a rozprávať sa. Nie že mi chýbal on. Nie, kdeže. To je absurdné ani ho predsa nepoznám.
Skončila si s tvojimi nervóznymi kecami?
Sklapni.
Momentálne sedím v salóniku prvej triedy na letisku, káva a tanier čerstvého sladkého pečiva predo mnou, kým čakám na to, kedy budem môcť ísť do lietadla. Psychicky sa pripravujem na desať hodinovú cestu a časový posun.
Pozrela som sa od pohára kávy na hodinky na mojej ruke a povedala si, že za približne desať minút by malo byť lietadlo pripravené. Bol to odhad, ale dúfala som, že nebude mať neskorý odchod.
Opatrne som si odpila z pohára, aby som sa náhodou neobliala, keďže som na sebe mala biely top s jedným ramienkom a biele, voľné nohavice s vysokým pásom a elegantným strihom. Nechcela som niečo úplne úzke na túto cestu.
Skontrolovala som si znova správy, aj keď som vedela, že v spoločnosti takto ráno ešte nikto nie je. Bola by som rada, ak by som mohla Nicole zobrať na tento "výlet" zobrať so sebou, ale potrebujem ju za jej stolom. Plus, má dcéru, od ktorej ju neoddelím.
Bola som v strede písania správy, keď sa salónikom ozvalo, že môj let je pripravený na nástup.
Zobrala som moju koženú, cestovnú tašku zo zeme a postavila sa. Začala som kráčať k bráne, kde mám nastúpiť, nechávajúc za sebou ešte nejaké jedlo a trochu kávy.
Znova som sa pozrela na hodinky a pomyslela si, že tento let nebude až taký zlý. Okolo ôsmej večer by sme mali pristáť, čo mi dáva dostatok času na to, aby som si prezrela hotel, ktorý je od letiska necelú hodinu. Avšak všetko závisí na tom, či budem mať energiu.
Nastúpila som do lietadla a letuška mi ukázala, kde sa nachádza prvá trieda. Nemám osobné lietadlo, pretože to je zbytočné, ale to neznamená, že chcem desať hodín sedieť na nepohodlných sedadlách druhej triedy.
Našla som svoje miesto pri okne a usadila sa na jednej z dvoch béžových, veľkých sedačiek, ktoré boli pri sebe. Pred sedačkou bol menší stôl s obrazovkou a lampičkou. Tam som si ihneď položila malú čiernu kabelku, kým mi jeden zo stewardov uložil tašku vo vrchnom úložnom priestore.
Poďakovala som mu a vrátila svoju pozornosť na obrazovku mobilu, bez ktorého budem najbližšie hodiny. Normálne by prvá trieda mala prístup na internet, ale už na nástupe mi oznámili, že majú nejaký technický problém. Aj keď som dúfala, že by som mohla vybaviť aspoň pár e-mailov, aspoň si oddýchnem.
