Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po desať hodinovom lete som zničená, aj napriek tomu, že som zaspala nie raz, ale dvakrát. Mám taký pocit, že čím viacej hodín spánku, tým mám menej energie.
S Kaiom, ktorý taktiež vyzerá trochu unavene, sme vystúpili z čierneho SUV pred hotelom, slnko nízko na oblohe.
Nad vstupom do hotela sa nachádza sklenená strieška s osvetlením, nad ktorou je zlatý nápis Keller-Díaz. Po bokoch dverí, ktoré sa otvárajú na pohyb, sa nachádzajú menšie stromčeky v čiernych kvetináčoch, a pri nich stojí personál.
Roger, s ktorým som sa niekoľkokrát stretla cez videohovor, stojí medzi ďalšími dvomi ľuďmi. Roger je postarší muž s riedkymi, sivými vlasmi, žiarivo modrými očami a okuliarmi. Je o niečo chudší a má na sebe čierny rolák a nohavice.
Po jeho pravici sa nachádza o niečo mladší muž v obleku s kravatou, menovka na ľavej strane jeho hrudi. Má krátke hnedé vlasy a vyzerá čerstvo oholený.
Po Rogerovej ľavici sa nachádza žena, ktorá má na sebe ženský, modrý oblek s bielou košeľou a menovkou. Má blond vlasy zapnuté v nízkom drdole a výrazný make-up.
"Slečna Keller, vitajte." Ako prvý ma pozdravil Roger, vykračujúc ku mne, a podávajúc mi ruku. "Som rád, že sa môžeme vidieť naživo." Usmial sa na mňa.
"Nápodobne." Prikývla som, kým som si s ním potriasla. "Ospravedlňujem sa za meškanie, na letisku bol menší problém s našou batožinou." Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali takmer deväť hodín večer. Nenávidím časový posun.
"To nie je problém." Zakýval hlavou. "Elias." Otočil sa na chlapa za ním. "Prosím, zober slečne Keller batožinu do jej izby."
"Samozrejme." Prikývol Elias a vykročil ku kufru auta, kde už stál Kai, vyberajúc naše cestovné tašky.
"Kai Acker." Podal si s Eliasom ruky, než mu podal obe tašky.
"Uhm..." Roger pohľadom preskakoval medzi mnou a Kaiom. "Nebol som si vedomý..."
"Bolo to na poslednú chvíľu. Dúfam, že nevadí, že sa ku mne pridal môj obchodný partner." Ukázala som rukou na Kaia, ktorý k nám pristúpil. "Som si istá, že sa preňho nájde niekde miesto." Aj keď som vedela, že viac ako polovica izieb je prázdna, bola to slušnosť to povedať.
"Uistím sa, že mu ihneď pripravia izbu." Kývol hlavou na ženu za ním, ktorá sa ihneď otočila a vkročila do budovy, strácajúc sa z dohľadu, Elias v jej pätách.
"Kai Acker, teší ma." Podal ruku Rogerovi.
"Roger Schulz." Prijal jeho ruku a potriasli si.
"Som si istý, že ste z letu obaja unavení. Pripravili sme vám večeru, prosím." Spravil krok do boku a ukázal na hotel.
"Ďakujeme." Prikývla som a vykročila som dopredu, dvaja chlapi ihneď so mnou.
Vošla som do hotela, mramorové stĺpy a veľké lustre zachytávajúc moju pozornosť ako prvé. Biele schody z mramoru, ktoré viedli na vyššie poschodie boli oproti dverám.
