Flapping of the wings

Where is my Queen?!

Ryl dopadol na zem, jeho pretrhnuté krídlo silno krvácalo a zafarbilo podlahu aj posteľ do sýto červenej farby.
Zalapala som po dychu a chcela sa rozbehnúť k nemu, no zrazu ma niekto schmatol za lakeť a potiahol späť.

Otočila som sa a čakala, že uvidím Kenjyho alebo iného z našich vojakov, ale boli to len další dvaja rebeli, oblečení do ľahkých, no zateplených kožených odevov určených na dlhé lety.

Kým som sa stihla vytrhnúť z ich zovretia alebo sa aspoň brániť, jeden z nich mi vrazil rukoväťou dýky do spánku a všetko stmavlo, až nakoniec zmizlo.

***

"Ako sa opovažuješ?!" zavrčal som na môjho brata a tresol rukami do stola, "ja som kráľ, JA! Ako sa opovažuješ vyhnať ma z vlastného hradu a napadnúť moju družku?! Kvôli tvojim sprostým rebelom sa skoro roztrieskala o skaly, keď ju zhodili z veže!"

Môj brat sa na mňa celú dobu mračil, jeho krídlami mierne cukalo, ako keď mačka seká chvostom, aby dala najavo, že nebude váhať útočiť.

"Nemám s nimi nič spoločné. Netuším, o čom tu táraš, ty schizofrenik," fľochol na mňa otrávene. Pozrel som sa rozzúrene na otca, ktorý len prevracal očami.

"Rebeli nemajú nič spoločné s Rhysom ani so mnou, idú na vlastnú päsť," povedal môj nudný polomŕtvy otec z dôb dinosaurov.
Zavrčal som a prepichol môjho brata pohľadom.
"Prečo?! Prečo toto robia?! Bude z toho len vojna!"

Rhys sa zasmial a tiež tresol rukami do stola, vrčali sme na seba ako dvaja rozzúrení psi.
"Asi preto, že ich kráľ je tyran!"

"Zajal som kriminálnikov, zločincov! Nie nevinných ľudí! Nikdy v živote som sa nepokúsil zabiť iného Draka len preto, že mi jeho prítomnosť nevyhovuje!" zajačal som a v duchu si predstavil, aké by to bolo krásne odtrhnúť Rylovi hlavu.

Rhys si odfrkol a odtiahol sa.
"Týral si ich, Xaden! A zavesil si si ich telá na hradby, akoby to boli farebné girlandy! A z ich krídel si si postavil okrasnú stenu! Jasné, že ťa nenávidia!"

Zavrčal som a vyceril zuby, cítil som, ako sa mi začali formovať predĺžené tesáky a narastať drápy, po rukách a krku mi začala pomaly liezť drsná, čierna šupinovitá koža a žili mi sčerneli, rovnako ako oči, ale držal som sa na uzde a nepremenil sa.

"Nenávidia ma, pretože tu doteraz nebo žiaden poriadok! Otec ich všetkých nechal robiť si čo chcú, a teraz sa im nepáči, keď majú byť potrestaní!" povedal som a zazrel na otca.

Keď sa Rhys nadýchol, aby sme sa mohli ďalej hádať, dnu vbehla Mirya, bledšia než obyčajne. Schmatla ma a potiahla ma bokom od zvedavých uší.
"Xaden, rebeli sa dostali do tajného hradu. Ryl je u medikov a Lyss... Lyss zmizla," zašepkala a nervózne prešľapovala.

Stuhol som a zavrčal. Lyss zmizla?! Uniesli ju rebeli?!
"Prečo ju Ryl neochránil?! To je jeho práca!" zavrčal som rozzúrene.
"Rozsekli mu krídlo, takmer vykrvácal. Zabil jedného z rebelov, ktorý bol v jej spálni. Keď sa tam Kenjy dostal, už tak nikto nebol," povedala a ja som bez slova k môjmu otcovi či bratovi začal šprintovať von.

V spálni... ani som nechcel myslieť na to, prečo v tej spálni bol.
Nájdem ju, aj keby som kvôli tomu musel vyvraždiť polovicu kráľovstva.

***

Zobudila som sa na to, že na mňa niekto vychrstol ľadovú vodu. Mykla som sa a zalapala po dychu, ale keď som otvorila oči, zistila som, že som priviazaná k stoličke a okolo mňa boli štyri špinavé steny z hrubého betónu. Podľa chladu v miestnosti mi bolo jasné, že sme pravdepodobne niekde pod zemou...

"Vitaj v starom vojenskom bunkri ľudí, kráľovná," uškrnul sa na mňa jeden z rebelov, presne ten, ktorý ma omráčil.

Prebehla mnou panika. Vojenský bunker ľudí? ĽUDÍ?! Nikdy ma nikto nenájde!

Zavrčala som a zazrela na nich. Boli tam tri železné a hrdzavé stoly, na ktorých boli hodené laná a vedrá, ale žiadne nože, žiadne mučiace nástroje ako mal Xaden.

"Čo odo mňa chcete?" povedala som so zaťatými zubami a trhla sebou, ak by laná, ktorými som bola zviazaná, boli náhodou povolené.

Jeden z nich sa uchechtol a pritiahol si stoličku, aby sedel oproti mne.
"Ako sa máte, ty a tvoj druh? Stále ste po uši zamilovaní?" vyškeril sa od ucha po ucho, "to dojemné prebodnutie na balkóne bol iste nejaký staroveký rituál lásky, však?"

Zavrčala som a cvakla po druhom z nich zubami, keď sa ku mne priblížil a zahladil mi vlasy za ucho.
"Myslíte si, že ste lepší než on? Pokúsili ste sa ma zabiť! A teraz ste ma uniesli! Aj keď som vám nikdy nič nespravila!" povedala som síce naštvane, ale srdce mi bilo tak rýchlo, že som cítila, ako sa mi chystá preraziť hruď.

Obidvaja sa na seba pozreli a rozosmiali sa. Čo bolo také vtipné?!
Znovu som zavrčala a cukla sebou, ale zviazali ma príliš pevne.
"Nejdeme ťa zabiť ani týrať, neboj sa. Chceme tvoju pomoc," povedal tretí z nich, ktorý sa z ničoho nič zjavil spoza mňa.

"Moju pomoc?" opýtala som sa a zvraštila obočie.
"Áno, pretože si kráľovná. Teba nikto podozrievať nebude," pokračoval tretí Drak a podľa toho, ako ostatní zmĺkli a postavili sa do rohu miestnosti mi bolo jasné, že to bol ich veliteľ.

"Prečo by som vám pomáhala? Získavať si náklonnosť vám zrovna nejde," povedala som a pozorne sledovala každý jeden pohyb.

Ich šéf sa uchechtol a vytiahol z vrecka nejaké fotky. Fotky mojej mamy... a Sophie.
Stuhla som a nahla sa dopredu, aby som lepšie videla.

"Odkiaľ to máte?! Čo ste im urobili?!" vyštekla som a pozerala sa, ako mi ukazoval fotku za fotkou mojej jedinej rodiny. Všetky boli fotené tajne a bolo mi jasné, že moja mama a sestra ani netušili, že ich niekto fotí.

Obe vyzerali strhane, hlavne moja mama. Vlasy mala strapaté, krídla zvesené a obidve neskutočne schudli.
A to všetko len kvôli mne... pretože si mysleli, že som umrela na dne mora, keď ma zhodili z lode.

Ani som nevedela, ako sa majú, na moju správu z Rylovho mobilu neodpovedali.

"Pomôž nám zosadiť Xadena, inak spravím jeden krátky telefonát a zľahne sa pod nimi zem."

Ahojte, tak tu máte ďalšiu kapitolu, dúfam, že sa Vám páčila!

Dajte mi vedieť, čo si myslíte!

Zradí Lyss Xadena?
Alebo nie a zabijú jej rodinu?
Nájde Xaden Lyss?
Čo jej spravia, ak odmietne?

Ďakujem za komentáre a votes!

Susan10273 ❤️