**Na obed**
Zobudila som sa na hlasitý výkrik Lucasa ,,Kurva Max!!! Zariaď to,aby sa to Hailey nedozvedela!!"
V momente som počula ako niečo krehké dopadlo na zem a rozbilo sa. Nemala som chuť to ísť skúmať a preto som ležala na ďalej v posteli a počúvala. No nič som sa nedozvedela, pretože som počula buchnúť dvere. Lucasov hlas som už nepočula. Bola som rada, že môžem začať plánovať.
Svižným krokom som vstala z postele a išla som do kuchyne. Pri barovom pulte som si všimla rozbitú vázu, ale vôbec ma to netrápilo. Nechala som to tak a išla som si pripraviť raňajky. Otvorila som ľadničku a uvidela som tam bagetu. Načiahla som sa pre ňu a s radosťou som si ju vychutnávala. Keď som dojedla tak som vbehla do mojej izby.
Sadla som si na posteľ a začala som rozmýšľať: dám si čierne čipkové spodné prádlo, biely priesvitný crop-top, čiernu obtiahlu mini skuňu a pleťové lodičky. A teraz vlasy. A do piče!!! Čo s nimi spravím? Farbiť si ich nechcem. To znamená, že musím si ísť na rýchlo kúpiť parochňu. A akej farby? Vždy som chcela byť ryšavka, to znamená, že skúsim ryšavú parochňu." (odohráva sa jej to v hlave :D)
Natiahla som si na seba čierne čipkované spodné prádlo, voľné modré tepláky, šedé tielko a obula som si čierne vansy. A keď som už chcela vyrážať tak som si spomenula na Owena. Schmatla som mobil a vytočila som jeho číslo.
Zaraz sa mi ozvalo ,,Hailey? Čo potrebuješ?"
,,Pán Owens...Teda Matt dnes nemôžem ísť do baru...máme problémy v rodine, ale neboj sa zajtra už prídem."
,,Dobre zajtra sa vidíme."
Ukončila som hovor zobrala som si kľúče od bytu,peňaženku,mobil a vyrazila som.
**O dve hodiny neskôr**
Bolo už skoro 20:00 a ja som sa začala pomaly chystať. Spodné prádlo som mala už na sebe, preto stačilo na seba hodiť iba predom nachystané veci. Keď som bola už oblečená tak som išla do kúpelne. Veľmi som sa nemaľovala, iba som na seba hodila make-up,špirálu,očnú linku a všetko som zaklincovala červeným rúžom. Vlasy som si skryla do sitky a hodila som si na hlavu ryšavú parochňu.
**Cesta do baru**
Veľmi som sa neponáhľala a preto som to zobrala dlhšou cestou. Bola to náramne veľká chyba. Ako som tak kráčala po chodníku. Zbadala som partiu chalanov, ktorý sa nebezpečne rýchlo približovali ku mne. Ale ja som ich mala u riti :D.
Jeden z nich na mňa zakričal ,,Ahoj puso. Rozdáme si to?"
Ja som ho, ale úplne ignorovala. To som nemala robiť.
Prišiel ku mne, pritlačil ma o stenu a znova sa opýtal ,,Tak čo rozdáme si to?"
Cítila som ako z neho razí alkohol.
Usmiala som sa a detinským hlasom som mu povedala ,,A mamička vie čo tu vystrájaš?"
Úsmev na tvári mu sklesol a dravo sa vrhol na môj krk. Keď som zbadala, že sa mi blíži ku krku tak som ho jednoducho kopla do gulí.
Počula som ako jeden z party kamošov povedal ,,Kočička to má rada drsne."
Otočila som sa tvárou k nemu a s úsmevom som mu odpovedala ,,A kocúrik, ešte drsnejšie."
A vyplazila som na neho jazyk. Otočila som sa a pokračovala som ďalej vo svojej ceste a pritom som úmyselne krútila zadkom. Cítila som ich pohľady spočívajúce na mojom zadku.
A v tom som začula poslednú vetu ,,Ešte sme neskončili puso." a slyzky si oblizol svoje pery.
Hneď som vedela, že ten hlas patril tomu čo schytal kopanec priamo do guličiek.
**V bare**
Prišla som k baru, ale teraz tam bola akási iná baba. Jeden chlap ju oslovil Natali. Z toto som usúdila, že sa volá Natali. Bola to chudá blondínka z modrými očami. Mne sa takýto typ báb nepáčil. Hrozne mi pripomínali bábiky.
S odhodlaním som prišla k baru a povedala som ,,Ahoj. Potrebujem Lucasa Parksa."
,,Ahoj. Lucas je momentálne zaneprázdnený. Tu máš kľúč s číslom izby 136 a počkaj tam. Lucas tam o nedlho príde."
Schmatla som kľúčik a začala som hľadať izbu s číslom 136. Nakoniec som ju našla a odomkla som ju. Bola to bordová izba s veľkou posteľou uprostred. Pristúpila som k posteli, chrbtom som bola otočená ku dverám a zo šíi (z krku :D)som si odhrnula vlasy. Onedlho sa dvere otvorili do korán a v nich stál Lucas.
Zamkol dvere a išiel smerom ku mne. Cítila som jeho dych na mojom krku. Začal ma najprv nežne a potom vášnivo bozkávať na krku. Nie že by sa mi to nepáčilo, ale bol to môj brat. Keď si to moja hlava uvedomila, tak som sa otočila a dala som si dole parochňu. Lucas skoro ani nedýchal, ale mne to v ten okamih bolo úplne jedno.
Tu je ďalšia časť nášho príbehu.... Veľmi nás mrzí, že časti nevychádzajú tak často :( ......Pokúsime sa to napraviť :).......Veľmi nás prekvapilo, že už 168 ľudí čítalo náš príbeh a veľmi pekne ďakujeme za 5 vote (neviem ako sa to píše :D)......Za gramatické chyby sa vopred ospravedlňujeme ;)
TullyandMully <3
YOU ARE READING
Všetko niečo stojí . . .
RomancePrológ (aspoň si myslím, že sa to tak volá :D) ,,Max! Ja neznášam prekvapenia a ty o tom dobre vieš." Zamračila som sa, ale nepomohlo to. Stále som mala uviazanú šatku okolo hlavy. ,,Viem, ale budeš to musieť vydržať." Prisahám, že aj keď ho nemôžem...