Všetko niečo stojí . . .

Dvadsiata štvrtá kapitola

***Minulá časť***

,,Pridaj Max....Prosím."

Povedala som pomedzi vzdychy. Max pridal a bušil do mňa ako o život. Spálňou sa šírili naše vzdychy. Začala som cítiť, že už budem a Max to tiež vytušil. Ešte zrýchlil a ja som myslela, že vybuchnem. Začal sa prejavovať môj orgazmus. Slasťou som sa prehla v chrbte.

,,Max!!!"

Z rozkoše som vykríkla Maxove meno. On ešte párkrát prirazil.

,,Ley!!!"

Tiež sa urobil. Celý spotený si ľahol vedľa mňa. Pritúlila som sa k nemu a v náruči som zaspala. No nebol to spánok. Bola to tma. Nekonečná tma a zrazu som sa znovu prebrala.

***Koniec minulej časti***

Otvorila som oči a hneď som vystrelila do sedu. Rukami som si pretrela oči. Bol to iba sen. Poobzerala som sa po celej izbe. Pozrela som sa na Maxa. Stále ležal a hruď sa mu pravidelne dvíhala. Stále nemôžem uveriť, že to bol iba sen. Bol to celkom reálny sen.

Bola som sklamaná. Hej. Pozrela som sa na mobil, koľko je hodín. Boli iba dve hodiny v noci. Prisunula som si stoličku ku jeho posteli. Sadla som si na ňu a ako to vždy robím, aj teraz som ho chytila za ruku. Jemne som sa svojimi perami dotkla tých jeho.

Nechcelo sa mi nič rozprávať a tak som si opatrne položila svoju hlavu na jeho hruď. Počula som ako mu pokojne bije srdce. Bolo to niečo ako najlepšia pieseň pre moje vnútro. Ani neviem ako som zase upadla do ríše snov, ale teraz sa mi už nič nesnívalo.

,,Slečna. Nechcem vás budiť, ale máme vizitu a vy by sme sa mohli zatiaľ naraňajkovať."

Vyrovnala som a nepríjemne mi chruplo v chrbtici. Postavila som sa. Na sestričku som sa jemno usmiala a z postele som si zobrala svoj župan. Na nohy som si dala tenisky a zavázala som si župan a poslednýkrát som sa obzrela na Maxa. Vybrala som sa do bufetu.

Nevedela som si vybrať medzi šunkovou bagetou a pizza rožkom. Nakoniec to vyhrala bageta. Spolu s bagetou a horúcim čajom som sa usadila na stoličku neďaleko bufetu. 

Bagetu som mala už zjedenú a čaj vypití no stále som tam sedela. Premýšľala som nad Maxom ako vždy. Z premýšľania mňa vyrušil môj mobil. Volala mi.....mama? Počkať....vážne mi volá mama? To nie je možné. Zobrala som do ruky mobil a rozhodovala sa či to vziať alebo nie.  Rozhodla som sa,že to zodvihnem.

,,Prosím?"

,,Ahoj Ley."

,,Och ahoj mama...... čo potrebuješ?"

,,Nič ....ja len som.... sa chcela porozprávať so svojou malou dcérkou."

So svojou malou dcérkou....jasné... Hovor vieš komu... Pretočila som nad tým oči.

,,Jasné ....porozprávať sa .... Pokiaľ viem,tak tvojou dcérkou už nie som."

,,Ale Ley čo to hovoríš? Ty si a vždy budeš mojou malou dcérkou."

,,No ja si to pamätám inak.....ale to je teraz jedno. Čo potrebuješ a pýtam sa ťa to naposledy."

,,Ja len by som sa chcela s tebou stretnúť a porozprávať sa."

,, Ale ja nemám záujem. Už dávno nie."

Ukončila som hovor a vybrala som sa späť na izbu. Otvorila som dvere a pozrela sa smerom k Maxovi. Sedela tam osoba. Skôr dievča. Všimla si ma. S povrchným pohľadom sa vydala ku mne.

,,A ty si kto?"

Spýtala sa a pozdvihla obočie. 

,,Emmm ja som ..Hailey......som Maxová pr...."