Všetko niečo stojí . . .

Tridsiata prvá kapitola

***Minulá časť***

,,Už by sme mohli ísť k vám. Čo povieš?"

Ley sa na mňa otočila a usmievala sa.

,,Konečne vypadnem z tejto po....."

Prerušil som ju bozkom.

Odtrhol som sa od nej a ona nesúhlasne zavrčala. Usmial som sa.

,,Princezné by nemali nadávať."

Pohoršene som povedal.

***Koniec minulej časti***

/Pohľad Ley/

,,Max! Nepozeraj sa tak na mňa!"

Zatiahla som ako malé dieťa. Vážne ma to desí už od mala, keď na mňa niekto stále pozerá.
 Max skoro spadol s postele ako som ho vystrašila. To som ani nemala v pláne, ale páčilo sa mi to.

,,Ley, toto mi už nerob."

Chytil sa za srdce a robil sa. Iba som nad ním pretočila očami.

,,A prečo? Vieš ako smiešne si vyzeral?"

Začala som sa smiať a po chvíli sa ku mne Max pridal. Smiali by sme sa aj ďalej pokiaľ by sa neotvorili dvere a v nich stál Dávid.

,,Vidím,že tu máte veselo."

Povedal a pristúpil k nám bližšie.

,,To áno. Max skoro spadol z postele, ale to nechajme teraz tak. Prečo si tu?"

Musela som sa ozvať ako prvá.

,,No prišiel som za Maxom. Chcel som sa spýtať, že či chceš to vyšetrenie teraz alebo neskôr."

,,Keby že idem teraz....pustíte ma skôr?"

Dávid len prikývol. Super!!! Bude môcť ísť domov a ja sa konečne vyspím. Neberte to tak. S Maxom sa mi dobre spí aj keď občas chrápe, ale tie nemocničné postele nie sú nič pre mňa.

,,Dobre. Pôjdem teraz."

Dávid vykročil ku dverám a čakal na Maxa, aby ho nasledoval. Max sa otočil ku mne a dal mi pusu. Ako ja milujem  jeho pery. Awwww...... Bola to iba taká detská pusa, ale mne stačil iba ten pocit, že je pri mne.

,,Za chvíľu som späť."

Povedal a capol ma po zadku. Kretén!!!

Prekvapením som zapišťala a ten idiot sa blažene usmieval. Ja sa mu pomstím a to  veľmi sladko. Škaredo som sa na neho pozrela, ale nič som nepovedala.

Ako zmizli vo dverách, tak mi začalo škŕkať v žalúdku.