Všetko niečo stojí . . .

Tridsiata tretia kapitola

***Minulá časť***

,,Max? Ty si jej to povedal?"

Max už otváral pusu, ale tento raz som zase prerušila Maxa.

,,Nie, počula som váš rozhovor. Teda iba to čo vravel Max."

,,Dobre, tak ty sa bež pobaliť a zbaľ si všetko potrebné a o pol hodiny vyrážame."

Iba som prikývla na znak súhlasu a vybrala som sa po schodoch do mojej izby. Otvorila som dvere a na notebooku som si zapla piesne.

Začala som sa baliť do dvoch kufrov a pri tom som pohupovala bokmi do rytmu. Strašne som si to užívala.

***Koniec minulej časti***

/Maxov pohľad/

Pozeral som sa Ley na zadok, ktorý je perfektný. S tým by sa dalo robiť vecí. Z mojej predstavy ako Ley vzdychá a ako kričí moje meno ma vyrušila Lucasová blbá veta.

Keď tak  rozmýšľam, že on skoro vždy zajebe takéto vety.

,,Max!!! Nerozmýšľaj nad nesmrteľnosťou chrústa!"

Zamával mi rukou pred očami.. Hodil som ne neho vražedný pohľad a tá Bukvica sa iba zasmiala.

,,Poď so mnou do pracovne."

A vybral po schodoch hore. Nasledoval som ho ako poslušné dieťa, ktoré nechce byť potrestané.

Otvoril dvere na jeho pracovni a vošli sme dnu. Bez opýtania som si sadol do kresla a Lucas sa obrel o stôl.

,,No, tak už to konečne vyklop! A chcem vedieť všetko!"

Lucas si iba povzdychol a poškriabal sa na zátylku.

,,Po Ley ide Zachary O'Donell."

,,Ten Zachary O'Donell? A prečo práve po nej?"

Podvihol som jedno obočie. Zdalo sa mi, že Lucas rozmýšľa čo povie.

,,Povedzme tomu, že môj úžasný "otecko" Ley predal."

Poznám Lucasa už dlho a viem kedy klame  a teraz klame na sto percent. No ja si to zistím a všetko okolo toho.

Zavolám chalanom nech to zistia, ešte pred tým ako prídem domov.

,,A nemal byť mŕtvy?"

Opýtal som sa a čakal som kedy sa Lucas prezradí.

,,Však to ten bastard stihol ešte pred tým."

Neverím mu.

,,Aha."

Nevedel som čo na to povedať.

,,Ja idem odniesť kufre do auta."

Povedal a hneď zmizol. Vylovil som s kapse mobil a vytočil som Harryho číslo. Je to môj dobrý kamoš, pracuje pre mňa a je to expert cez vyhľadávanie špinu na ľudí.

HARRY: ,,Si v poriadku? Potrebuješ niečo?"

JA: ,,Áno, som v poriadku a dnes prídem domov a veziem aj prekvapenie...No skôr prekvapenia"

Usmejem sa nad predstavou ich pohľadov keď uvidia Ley.

HARRY: ,,Super, ale neodpovedal si mi na moju druhú otázku.!

JA: ,,Máš pamäť ako slon!"

Povedal som a hneď ma sa začali smiať.

JA: ,,Harry potrebujem, aby si mi zistil všetko o Zacharym O'Donellovi."