Všetko niečo stojí . . .

Dvadsiata kapitola

***Minulá časť***

Usmiala som sa a s Lucasom som si išla sadnúť. Ani nie za desať minút išiel okolo nás doktor Nikolson. Hneď som ho zastavila a vybrala som sa k nemu. Lucasovy som naznačila, aby ostal sedieť. Myslíte si, že ma poslúchol ani náhodou. Išiel hneď za mnou a ja som pretočila očami.

,,Dobré ráno pán doktor."

Usmiala som sa na neho. Bol to asi tridsiatnik. Nehovorím, že nebol pekný. Bol, ale jediný na koho som mohla myslieť bol Max.

,,Dobré ráno aj vám slečna O'Donell."

,,Hovorte mi Hailey."

,,Dobre a ja som Daniel a môžeme si tykať."

,,Teší ma a to by bolo super."

Lucas tam stál a nechápal čo sa tu deje. Mne to prišlo vhod. Budem tu tráviť asi veľa času, tak by som sa tu mohla s niekym poznať.

,,Chcela som sa opýta na Maxa Moona. Aký je jeho stav?"

,,Stav vášho snúbenca sa....................

***Koniec minulej časti***

Netrpezlivo som čakala čo z Daniela vypadne. S obavami v očiach som sa pozrela na Lucasa no ten len hľadel do zeme.

,,Stav vášho snúbenca sa ......o niečo zhoršil. Keď sa do mesiaca nezlepší nemôžeme ho tu držať. Je mi to ľúto." povedal smutne a pozrel sa mi do očí.

,,Aha. Dobre,ďakujem za informácie." povedala som a otočila sa na odchod.

Ako telo bez duše som nasadla do auta a čakala kým príde Lucas. Prišiel asi po 5 minútach. Nasadol,naštartoval a už sme išli domov. Asi v polovičke cesty vykríkol:

,,Kurva!" a udrel do volantu.

Neisto som ho chytila sa rameno a povedala:

,,Lucas. Upokoj sa. On ...On to zvládne...." no v tom sa mi zlomil hlas.

Čo keď to nezvládne? Čo potom? Bože....horšie to už asi nemohlo byť. Lucas zastavil ale nevystúpil.

,,Lucas tak ideš?" spýtala som sa ho keď som otvárala dvere.

,,Nie Ley. Ty choď. Ja prídem neskôr. Nečakaj na mňa." povedal a ani sa na mňa nepozrel.

,,Lucas kam ideš?" povedala som vystrašene a zostala sedieť v aute.

Neodpovedal. Pre boha! Ja to tak neznášam keď mi niekto neodpovie!

,,Hej Lucas! Zem volá Lucasa!" snažila som sa zavtipkovať. No nič. S ním to ani nepohlo.

,,Dobre! Neodpovedaj! Je mi to jedno!" skríkla som, otvorila dvere a riadne s nimi buchla.

Prišla som do izby a hodila sa na postel. Zobrala som poštár a do neho zakričala:

,,Boha! Môžem jebať takýto život!"

Poštár som odhodila a pozrela sa na mobil.

Jedna správa. A dva zmeškané hovory. Kliknem na správu a začnem čítať.

- Ahoj Hailey :) to som ja Ema. Dúfam,že ťa neruším. Len som sa chcela spýtať či by si nešla na kávu :) Potrebujem sa s niekym porozprávať.

-Ahoj Ema :) veľmi rada pôjdem :) kde a kedy?

- Super :) tak povedzme ...o 13:00 U mňa?

-Dobre :) 13:00 som u teba :)

Pozrela som sa na hodiny a bolo 10:16. Uff mám strašne moc času. Čo budem robiť? Poobzerala som sa po izbe a pohľad mi padol na krabicu pod stolom. Vstala som a pristúpila ku nej. Otvorila som ju a boli v nej fotky.

Jemno som sa pousmiala a zobrala krabicu s fotkami na postel. Zobrala som prvú fotku a na nej som bola ja s mamou. Na ďalšej bol Lucas s otcom ako chytajú ryby.

Musela som sa zasmiať keď som videla malého Lucasa s rybárskou udicou. Bol veľmi zlatý. Zobrala som ďalšiu fotku a bola som na nej ja sa Lucasom ako ma drží na rukách a smejeme sa.

Fotky som pozerala asi hodinu, no nestihla som ich pozrieť všetky. Je ich naozaj moc. Hodiny ukazovali 12:04, a tak som sa rozhodla,že sa pôjdem pôjdem prezliecť. Dala som si čierne legíny, čierne tričko a na to som si dala čierno-bielu kockovú košeľu, zobrala som si moje čierne botasky a zakončila som to snapbackom (neviem ako sa to píše :D).

Pozriem na hodiny a je 12:36. Zbehnem do chodby a poslednýkrát sa na seba pozriem a vydám sa k Eme. Je 12:57 a ja stojím pred dverami. Jemno zaklopem a chvíľu čakám. Ani nie o minútu sa otvoria dvere a v nich stojí Ema. Usmejem sa na ňu a vkročím dnu. Zavedie ma do obývačky a dá mi pokyn nech si sadnem.

,,Takže kávu?" Opýta sa a milo sa na mňa usmeje.

,,Áno.Ďakujem." Odpoviem a úsmev je opätujem.

Za chvíľu pricupká s dvomi hrnčekmi kávy. Sadne si oproti sme a začneme sa rozprávať asi o všeličom. Rozpráva mi o jej zážitkoch s Maxom z detstva. Stále sme sa smiali.

Ukázala mi aj pár fotiek. No najlepšia fotka bola asi tá na ktorej bola s Maxom ako padajú do jazera. Tie ich pohľady. No nemôžem z toho. Takto sme sa zabávali asi 4 hodiny.

Tak je tu ďalšia časť po x rokoch :D skorej to nešlo :( ...... je kratšia ....prepáčte :D Akosi nemáme čas a nápady :/ ale skúsime to napraviť :D Chceme sa vám poďakovať za 2K :D wau! ste fantastický! Ešte raz moc ďakujeme :3 btw. chyby si nevšímajte :D 

TullyandMully<3