Všetko niečo stojí . . .

Dvanásta kapitola

***Minulá časť***

Spoznala som nejakého muža. Myslím, že sa volal Max a odniekiaľ som ho poznala. No do piče dúfam, že sa pletiem. Rýchlo som sa postavila z postele a zo stolíka som si zobrala a dala som do vyhľadávača meno Maximilián Moon.

Hneď mi to vyhodilo niekoľko fotiek. No to ma jebnite. To je vážne on!!!

***Koniec minulej časti***

Boha! Môžem byť až taká blbá, že som ho včera nespoznala? No asi áno! Ešte keby sa dalo vyhovoriť na chlast, ale to sa bohužiaľ nedá. Zaťahala som sa za vlasy. Div, že som si ich nevytrhala. Moment. Pokiaľ si dobre pamätám, tak sa so mnou chcel porozprávať Lucas. No do hajzlu. Zrazu mi začalo škvŕkať v žalúdku. No super. Teraz som donútená ísť preč z izby.

Vstúpila som do šatníka a teraz príde rozhodovanie čo si na seba dám. No dnes sa chystám iba do mojej práce, ale keď tak rozmýšľam, že dnes dnes nemám smenu a doma sa budem nudiť. Možno by som mohla ísť pozrieť večer Lucasa. Bude to pre neho prekvapenie.

Pozriem sa na hodiny a vidím, že je iba pol deviatej. No Lucasom rozhovor so mnou, že kto ma včera priviezol v tej limuzíne bude prebiehať okolo jedenástej, lebo skorej nevstane. Ale čo budem robiť? Asi si pôjdem zabehať. Aspoň sa odreagujem.

Vliezla som do šatníka a ako spodnú bielizeň som si zvolila čierne tanga, krikľavo ružovú športovú podprsenku. Ešte šedé tepláky, biele ponožky a čierne tenisky. Tak a teraz sa už iba oblečiem. Keď som sa obliekla, tak som zamierila do kúpeľne.

Rozčesala som si vlasy a stiahla som si ich do vysokého copu. Pery som si pretrela balzamom a ešte si zoberiem mp4 so sluchátkami. Všetko som mala, ale zabudla som na to, že som bola hladná. Nevadí. Najem sa keď prídem.

Obutá som zbehla schody a ešte som rýchlo skontrolovala hodiny. Je deväť a to je super. Za sebou som zatvorila dvere a začala som sa naťahovať. Ako sa tak naťahujem, tak mi párkrát prasklo v kostiach.

Rozbehla som sa a ani neviem kam. Utekala som a utekala. Už som nevládala s dychom, pľúca skoro explodovali a nohy som mala v jednom ohni. Už som chcela spomaliť, ale spomenula som si na všetko zlé čo sa mi stalo a to mi dodávala odvahu bežať ďalej. Neviem prečo, ale moje myšlienky zablúdili až k včerajšiemu večeru.

Začala som si pripomínať Maxové pusy. Kurva veď on bozkával ako Boh. Nie, nemôžem na neho myslieť. Zrazu ma rachot vytrhol z premýšľania. Zastavila som sa a obzrela som sa okolo seba. Ani neviem ako, ale zrazu som sa ocitla na ulici, kde bývali snobi z nášho mesta. Ani neviem prečo som tu.

Otočím hlavu odkiaľ ten rachot prišiel a všimnem si, že prišiel z veľkej vily, ktorá bola úplne na konci tejto uličky a hádam bola aj najväčšia. Keď pobežím okolo tej vily do lesa, tak sa dostanem skratkou do nášho domu a nemusím tu zbytočne behať. Stratila som pojem o čase a tak som sa pozrela na hodinky (viem, že som pred tým nepísal, že by mala hodinky, ale tvárme sa, že som to písala ;p).

Wau to už bolo jedenásť. Najdlhší beh v mojom živote. Ten rachot sa stále ozýval z toho domu. Vážne by ma zaujímalo, čo sa tam robia. Rozbehla som sa smerom k tomu domu, lebo sa mi nechce ísť dlhšou cestou. Ale aj trošku zo zvedavosti a asi hlavne kôli Lucasovi.Chudák nevie kde som a ja môžem len dúfať, že ešte stále spí.

Už sa blížim k tej vile a tak trošku spomalím. Stále sa odtiaľ šíry hluk. Som pri tej vile a ..... No to ma si robíš piču. Nie to nemôže byť pravda. Nie, nie a stokrát nie. V tej vile nemôže bývať Max. Max stojí asi v kuchyni, ale nie je ta sám. Je pri ňom nejaká blondína. Presnejšie kozatá a plastiková barbie a na sebe mala Maxové tričko.Prišla k nemu a dala mu pusu. Ani neviem prečo, ale cítila som sklamanie, ale predovšetkým hnev. Sledovala som ho cez okno, ale ako sa začal blíži k oknu, tak som hneď zrýchlila, aby ma nevidel. Ibaže ja mám smolu a on si ma všimol. Stál v okne a pozeral na mňa asi takto O,o.

Musím jeho prekvapenie využiť a utiecť. Šprintovala som čo najrýchlejšie. No v lese mi došiel dych a bola som donútená zastaviť. Začala som zhlboka dýchať.

,,Kurva,piča, jeblý kokot, magor, debil, imbecil, sukničkár...........Agggrrrr"

,, Bodaj by si dostal syfilis, alebo niečo také."

Zakričala som. Neviem, čo ma tak vytočilo a možno aj viem. Jeden okamih sa bozkáva so mnou a snaží sa ma pretiahnuť a keď mu nedám, tak sa vyspí s každou kurvou. Asi som z tej zlosti popadla druhý dych a rozutekala som sa smerom domov.

Asi za desať minút som sa ocitla pred naším domom. Konečne som doma. Neviem či Lucas spí a tak opatrne otvorím dvere, ale podľa hluku som vedela, že je hore. Bola som smädná, hladná a preto som išla do kuchyne. Na pol ceste do kuchyne som zacítil dym. O to nie. Lucas sa zase snaží variť.

Minule skoro zhorel dom a to všetko iba kôli nemu. Oprela som sa o zárubňu v kuchyni a potichu som pozorovala Lucasa. Chudáčik nevedel čo má robiť a to už som nevydržala a začala som sa smiať. Lucas sa tak zľakol, že to čierne čudo, čo mal na taniere skoro vysypal na zem. Škaredo sa na mňa pozrel.

,,Kde si bola?"

Usmial som sa a prišla som k linke.

,,No, tak skús typovať. Som spotená, unavené, hladná a smädná."

,,Sestrička komu mám rozbiť hubu, že ťa pretiahol bez môjho povolenia?"

,,Ty.....Bože ako ťa toto môže napadnúť?"

Začala som neveriacky krútiť hlavou.

,,No to, že som Boh som dávno vedel. A čo si čakala, že ma napadne?"

A začal sa usmievať ako zhulený.

,,Bože nemáš nejaké veľké ego? A mohlo ťa napadnúť, že som si bola zabehať, ale to takého debila ako si ty nemohlo napadnúť."

Lucasovi zmizol úsmev z tváre a ja som sa víťazne usmiala.

,,Au to zabolelo. Teraz moje ego plače. Si zlá."

Smutne sa na mňa pozrel a odul spodnú peru.

,,Ja som to tak nemyslela. Neplač."

Snažila som napodobniť grimasu, že mi to je ľúto, ale to by som nebola ja keby som sa nezačala smiať. Lucas radšej nič nepovedala otočil sa ku kuchynskej linke. Snažil sa spraviť poriadok a to čo navaril ochutnal. Hneď ako to vložil do úst, tak to aj vypľul a ja som sa usmial. Vyhodil aj to čudo na tanieri a špinavý riad vložil do umývačky. Otvorila som chladničku a začala som vyťahovať ingrediencie na palacinky. Všetko som si položila na linku a Lucasovi som ukázala nech si ide sadnúť. Sadol si na stoličku a ja som začala robiť cesto na palacinky.

,,Inak kto ťa včera doviezol?"

Tu je ďalšia časť :3 Síce mala byť už o 8, ale až teraz som vstala.:)

Baví vás tento príbeh? :) Písanie ma baví, ale neviem či mám pokračovať ďalej :/

A ako som vám sľúbila, tak dnes vydám ešte jednu časť ;) Táto a aj tá druhá má cez 1000 slov :D Síce som povedala, že budú menšie, ale ja keď sa rozpíšem, tak neviem prestať -_-

TullyandMully <3