Všetko niečo stojí . . .

Tridsiata druhá kapitola

 **Minulá časť***

,,Konečne vypadnem z tejto po....."

Nemohla som to ani dopovedať, lebo ma prerušil bozkom.

Zrazu sa odtrhol, ale ja som chcela viac. A ten debilko sa iba usmieval.

,,Princezné by nemali nadávať."

Povedal prísne, ale ja som stuhla. Takto ma medzi sebou prezývala mafia. Bola som Princezná mafie a svoj titul som si právom zaslúžila. Nebola som ako ostatné ženy v mafií. Na pohľad nevinná, ale vnútri skazená. Zbrane, vraždy, alkohol, obchody a ďalšie veci mne známe až veľmi dobre.

Dúfam, že túto tvár už nikdy nebudem musieť vytiahnuť. Najviac dúfam, že ma moja minulosť nikdy nedobehne. No to som sa mýlila.....

***Koniec minulej časti***

/Pohľad Maxa/

Videl som ako Ley stuhla. Žeby som povedal niečo špatne?

,,Ley? Si v poriadku?"

Nevnímala ma. Začal som sa o ňu báť.

,,Hej! Ley, je ti niečo? Čo sa stalo? Povedal som niečo zlé?"

,,Oh, Max prepáč. Rozprával si niečo?"

,,Jo. Čo sa stalo, že si tak stuhla?"

,,Ale to nič. Ja ...len som sa zamyslela, už je to v pohode. Neboj."

Usmiala sa a pobozkala ma. No ale toto nebol ten jej úsmev. Bol to úsmev....ako to len povedať.....falošný? Asi áno. Určite sa niečo stalo a ona mi to nechce povedať. No ja to z nej dostanem. Či už po dobrom alebo po zlom. 

,,Už by sme mohli ísť čo povieš?"

Povedala rázom Ley a začala sa baliť posledné veci.  Usmial som sa na ňu a prikývol. 

Po pol hodine sa už konečne mala všetko v taške a my sme mohli vyraziť.

,,Max, nezabudni ešte na tie papiere! Ja predsa chcem, aby ťa pustili domov." 

,,Oh....ďakujem Ley. Malom by som na ne zabudol."

Ley len pretočila očami a usmiala sa ma mňa. Bože jak ja ten jej úsmev milujem. Počkať...však ja ju milujem celú. Je to moja malá princezná. Prišiel som na recepciu aj s papiermi a Ley som poslal do auto, ktoré mi tu nechal Lucas.  

Papiere som položil pred  recepčnú, ktorá tam len niečo napísala a podala mi ich. S úsmevom na perách som išiel do auta.  Ley tam pokojne sedela.

 Nasadol som a kľúče som pichol (:D) to zapaľovania. Jemno som potočil kľúčom a motor auta sa naštartoval. 

Pozrel som sa na Ley. Hlavu mala opretú o okno a pozorovala čo sa deje vonku. Zdá sa mi akási divná. Moc som to nechcel riešiť a byť čo najrýchlejšie doma aby bola Ley v bezpečí keďže po nej idú. 

/Pohľad Ley/

Celá cesta prebehla v tichu.  Stále som musela rozmýšľať nad svojou minulosťou.Čo ak sa to dozvie Max? Určite stratí o mňa záujem, keď zistí kto som a čo som robila. Však povedzte...kto by chcel dievča mafiánku? Nikto. Určite začne mnou pohŕdať. 

Začne mňa odsudzovať. Bože....nesmie sa to nikdy dozvedieť...len cez moju mŕtvolu. 

Max zastavil pred ...mojím domom? Nemali sme ísť k nemu?