Všetko niečo stojí . . .

Šestnásta kapitola

***Minulá časť***

Prišla som do izby a pozrela sa na hodiny. Bolo okolo tretej po obede. To tu bol tak dlho? No nič je čas asi na neskorý obed. Zbehla som do kuchyne a videla ako Lucas s niekym volá. Mávla som nad tým rokou a rozmýšľala čo navarím. Z myšlienok ma vytrhol Lucas, ktorý si berie kľúče od domu.

,,Ty niekam ideš?" spýtala som sa.

,,No musím si ísť niečo vybaviť. Prídem asi až v noci tak na mňa nečakaj. Pa." dal mi pusu na líce a odišiel.

Zdalo sa mi to, alebo mal v očiach slzy? Toto sa mi nepáči.

Bolo už pol dvanástej a Lucasa nikde. Viem, hovoril nech na neho nečakám ale strašne mňa zaujíma, prečo mal v očiach slzy.

Čo sa stalo? A s kým volal? Dúfam, že sa nič nestalo Maxovi. Čo keď áno? Bože....mám taký blbý pocit. Zrazu som počula buchnúť dvere. Vyletela som zo svojej izby a utekala som dole.

***Koniec minulej časti***

Dole som bola rýchlosťou svetla. Bola som na chodbe ale Lucasa nikde. Vybrala som sa do obývačky. Lucas sedel na gauči a hlavu si podopieral rukami.Pomalým krokom som sa k nemu vydala.  Chytila som mu ruku a povedala:

,,Lucas." a nič.

Mierne som s ním pohojdala.

,,Lucas počuješ mňa? Čo sa stalo?" zasa nič.

Tak toto mňa vytočilo.

,,Kurva Lucas! Hovor! Čo sa stalo!" na každé slovo som kládla dôraz.

Lucas zdvihol hlavu a so slzami v očiach povedal:

,,Max ....on .....mal nehodu." hlas sa mu zlomil.

S vyvalenými očami som sa na neho pozrela.

,,Č...Čo si to hovoril?" vystrašene som povedala  a sadla si vedľa neho.

,,Kurva! Nepočula si! Mal nehodu a je teraz v kóme!" vychrlil zo seba.

V tom sa mi zastavil svet. On ....on ....nie to nemôže byť pravda! Nemôže byť v kóme.

***Z pohľadu Maxa***

Zobudil som sa o desať päťdesiat. Zobudil ma rámus, ktorý robili záhradníci. To som spal dosť dlho a posledné dva dni spím sám. Čo je divné, lebo ja si vždy niekoho nájdem, ale od tej doby čo som spoznal to dievča, tak som nemal žiadne iné. Neviem prečo, ale ostatné dievčatá mňa nedokážu vzrušiť, tak ako ona. Necítim k nej nič, teda dúfam, ale hlavne ju chcem dostať do postele.

Včera, keď som bol v bare, tak ma Lucas pozval k sebe domov. U nich doma som bol asi trikrát, ale nejako si nepamätám adresu. Preto mi ju včera povedal a dnes o dvanástej by som mal ísť k nemu.

Mám strašný hlad. Ešte, že tu je moja sestra. Ako som pomyslel, že tu je moja sestra musel som si spomenúť ako som včera videl to dievča. Bol som dosť na mol, ale myslím si že sa volala Ley. No, ale späť k môjmu hladu. Alebo ešte nie. Moja sestra sa volá Ema a je odo mňa staršia o dva roky.

Hlad ma dohnal do kuchyne. Čakal som, že tam nájdem Emu, aj som ju našiel. Bola v kuchyni a chystala raňajky.

,,Dobré ránko."

,,Aj tebe Ema."

,,Tu máš kávu."

,,Ďakujem."

Zobral som si kávu do ruky a postavil som sa k oknu. Prišla ku mne Ema a dala mi pusu na líce.

,,Ja idem na nákupy, tak sa maj. A inak máš v chladničke raňajky."