Všetko niečo stojí . . .

Dvadsiata šiesta kapitola

***Minulá časť*** 

 Práve teraz je 12:39 a ja čakám pre nemocnicou na Lucasa. Už ide! Keď mňa Lucas zbadal nahodil ten svoj typický úsmev. Zastavil auto, vystúpil a vydal sa smerom ku mne. Rozbehla som sa za ním.

,,Ahoj Lucas."

,,Ahoj princezná."

,,Poď do vnútra musím ti niečo povedať."

Lucas sa usmial a nasledoval mňa. Sadli sme si na chodbe a ja som začala.

,,Maxov stav sa zlepšil."

,,Tak to je paráda!"

,,To áno a keď to takto pôjde ďalej čoskoro sa zobudí."

,,Ley som šťastný aj za teba."

Lucas mňa stiahol do medvedieho objatia. Rozprávali sme sa strašne dlho. Okolo 17:25 už Lucas musel ísť. Že vraj má ešte niečo na práci. Teraz sedím v izbe a pozorujem Maxa. Bože je som trdlo! Ja som sa chcela Lucasa spýtať na tú fotku. No nevadí. Nejako ma popadla únava. Ľahla som si a v momente som bola tuhá.

***Koniec minulej časti*** 

Je ráno a asi 8:52. Teraz sedím zasa v bufete. Ako vždy mám čaj,no teraz som si k nemu zobrala sušienky. Milujem sušienky :3. Okolo mňa sa vystriedalo veľa ľudí. Dnes som si ale nikoho nevšímala. Vypila som čaj a vybrala som sa na izbu. Prišla som na izbu a nič sa nezmenilo. Sadla som si ku Maxovi a chytila ho za ruku. 

,,Ahoj Max."

Neviem prečo ale usmiala som sa na neho.

,,Tvoj stav sa zlepšil ..dúfam, že to takto pôjde ďalej a čoskoro sa zobudíš. Strašne mi chýbaš. Prosím už sa prebuď. Ja ťa ........milujem."

Nemohla som sa naďalej na neho pozerať, tak som zrak sklonila k zemi. 

,,Ja ťa tiež milujem."

Počkať....zdalo sa mi to alebo práve teraz Max povedal, že mňa miluje? Ucítila som tlak v na moju ruku. Zdvihnem pohľad k Maxovi a ten sa na mňa priamo pozerá. 

,,M...M...Max?"

,,Áno Ley?"

,,Zdá sa mi to alebo nie?"

,,Pokiaľ viem, tak nie."

,,O môj bože Max!"

Pustila som mu ruku a vrhla sa na neho. 

,,Au..... Ley povoľ stisk . Však ma udusíš a ešte ma to bolí. A ja chcem ešte žiť."

,,Oh prepáč Max. Počkaj zavolám ti doktora."

Vyskočila som z postele a šprintovala som k dverám. Dvere som otvorila a vyletela som von. Na konci chodby stál David a s niekym sa tam rozprával. Svoj šprint som zrýchlila. Ani neviem prečo, ale od radosti som vyskočila na Davida.

,,On sa prebral!!! Max je hore!!!"

Povedala som na jeden dych. No skôr zakričala, ale stále som bola na Davidovom chrbte. To vám poviem. Má silu, veď ma udrží bez problémov. Zliezla som z Davida a musela som byť červená alá paprika :D.

,,To je super. Idem sa na neho pozrieť."

Usmial sa na mňa.

,,Prepáč, že som na teba, tak vyskočila. Ja.....ani neviem prečo."

Usmiala som sa na neho alá neviniatko.

,,To je v pohode. Ide sa pozrieť na tú tvoju Šípkovú Ruženku."