Všetko niečo stojí . . .

Pätnásta kapitola

***Minulá časť*** 

,,Keby ťa nemal až tak veľmi rád, tak by mňa až tak moc nezmlátil. Nemyslíš?"

A rukou ukázal na svoju tvár. Ja som sa iba nad jeho grimasou zasmiala.Nevedela som čo mu mám povedať. Bola pravda, že Lucas mňa má strašne rád. Vždy som bola jeho malá sestrička. Urobil by všetko aby mňa ochránil. Nezazlievam mu to, ale to čo spravil Maxovi, tak to prehnal. Po 10 minútach bol už ošetrený no stále sedel a ja som stále medzi jeho nohami. Všetko som odložila a lekárničku som si zobrala do ruky a otočila som sa na odchod.

No zrazu som narazila telom do niečoho tvrdého, alebo lepšie povedané do jeho hrudi. Lekárnička mi vypadla z ruky a ja som sa pozrela na Maxa. Celý ten čas sa na mňa pozeral a začal sa približovať.

***Koniec minulej časti***

Nebránila som sa, a tak spojil naše pery. Začala sa ďalšie tretia svetová. No ja som si spomenula ako som ho ráno videla s tou blondínou. Hneď som sa od neho odrhla a škaredo som sa na neho pozrela. Zodvihla som lekárničku a išla som do kúpeľne.

Inak by som mu jednu vrazila, ale teraz už bol aj tak v zlom stave. Vrátila som sa do svojej izby a Max sa už naťahoval na mojej posteli. Usmiala som sa a sadla som si na posteľ.

,,Mali by sme zakopať vojnové sekery."

Povedala som po chvíli ticha. Max sa oprel o lakte, aby na mňa videl a usmial sa.

,,Dobre."

Natiahol ruku, ale ja nie som typ človeka, ktorý príma ruky ja sa radšej objímam. Miesto toho, aby som prijala jeho ruku, tak som sa po ňom vrhla ako mačka na myš. Objala som ho a Max bol chvíľu prekvapený, ale objatie mi vrátil.

,,No toto som nečakal."

Usmial sa a ja som ho slabo buchla do ramena. Tváril sa ako by niečo zlomila.

,,Au, to bolelo."

Povedal smutno a odul peru. Pozrela som sa na jeho pery a dostala som strašnú chuť ho pobozkať, ale nemôžem.

,,Nevedela som čo si, či si dievča alebo chalan, ale teraz som zistila, že si dievčatko."

Sladko som sa na neho pozrela A začala som sa ujebávať.

,,Ja nie som žiadne dievčatko."

Povedal urazene, ale ja som sa neprestala smiať.

,,Tak to dokáž."

Vyzvala som ho, ale nemyslela som si, že to zoberie vážne.

,,Fajn."

Mykol plecami a postavil sa z postele. Usmial sa na mňa.

,,Č-čo ideš robiť?"

Pozrela som sa na neho zo strachom a ten idiot sa začal smiať.

,,Idem ti dokázať, že som chlapec."

,,Kurva, ale to môžeš dokázať aj bez toho, aby si sa vyzliekol. Nemyslíš?"

,,Nie, nemyslím si. Lebo inak sa to nedá."

Vyzliekol si tričko. No to ma poser on má pekáč buchiet na bruchu.

,,Zatvor ústočká zlatko. Vletí ti tam mucha."

Zatvorila som pusu a začervenala som sa. Až neskôr mi došlo ako my to oslovil.

,,Aké som ti ja zlato?!"

Nahnevane som si založila ruky na prsiach. Ruky dal do obranného gesta a ja som sa víťazne usmial. Zrazu sa otvorili dvere. V nich stál Lucas. No to bude super, keďže Max je bez trička a ja sedím na posteli.

,,Emm.... Radšej sa nebudem pýtať, ale Max mohol by si ísť prosím do kuchyne?"

Max prikývol a išiel za ním, ale pred tým ako opustil moju izbu tak na mňa mrkol. Zostala som v izbe, úplne sama. Čo tam asi robia? Spýtalo sa mňa svedomie. Pomalými krokmi som sa vydala z izby. Vstúpila som do kuchyne. Lucas sedel oproti Maxovi a o niečom sa rozprávali, no ako ma zbadali, tak prestali.

,,Môžete pokračovať. Nenechajte sa rušiť, ja si idem len pre vodu." ako som povedala tak som aj spravila.

Bola som k nim otočená chrbtom no zrazu mňa niekto chytil okolo pasu a stisol.

,,Prepáč sestrička. Ja ....nechcel som. Vieš, že ja sa ťa snažím len chrániť." stisk povolil.

Otočila som sa k nemu tvárou v tvár.

Pozrela som sa mu do očí ,,Dobre pre tentokrát odpustené. Dúfam, že si sa aj Maxovi ospravedlnil."

Pozrela som sa na Maxa a ten prikývol, že áno. Po hodine rozprávania sa Max rozhodol ísť domov.

,,Tak ja už pôjdem." povedal a šiel ku dverám kde sa obul.

Išla som za ním spolu s Lucasom. S Lucasom si kamarátsky podal ruku. Prišiel rad na mňa. Pozrela som sa na neho. Max si  mňa pozrel od hlavy až po päty.

,,Tak sa maj Maxííííčku." a usmiala som sa.

Max na mňa žmurkol a povedal: ,,Ty tiež Ley a dík za ošetrenie." povedal a následne ma objal.

Lucas sa na nás škaredo pozrel, ale nič nepovedal. Ani som sa nespamätala a už ho nebolo. Vybrala som sa do izby ale Lucas mňa zastavil.

,,Tak všetko v pohode sestrička?" usmial sa.

,,Áno bráško." úsmev som mu opätovala.

Prišla som do izby a pozrela sa na hodiny. Bolo okolo tretej po obede. To tu bol tak dlho? No nič je čas asi na neskorý obed. Zbehla som do kuchyne a videla ako Lucas s niekym volá. Mávla som nad tým rokou a rozmýšľala čo navarím. Z myšlienok ma vytrhol Lucas, ktorý si berie kľúče od domu.

,,Ty niekam ideš?" spýtala som sa.

,,No musím si ísť niečo vybaviť. Prídem asi až v noci tak na mňa nečakaj. Pa." dal mi pusu na líce a odišiel.

Zdalo sa mi to, alebo mal v očiach slzy? Toto sa mi nepáči.

Bolo už pol dvanástej a Lucasa nikde. Viem, hovoril nech na neho nečakám ale strašne mňa zaujíma, prečo mal v očiach slzy.

 Čo sa stalo? A s kým volal? Dúfam, že  sa nič nestalo Maxovi. Čo keď áno? Bože....mám taký blbý pocit. Zrazu som počula buchnúť dvere. Vyletela som zo svojej izby a utekala som dole.

Ďalší diel, ktorý som písala s mojou milovanou sesterničkou :* Táto časť mala vísť už včera, ale nepodarilo sa nám to :/

Ďakujeme za reads, vote a komenty :*

TullyandMully <3