Všetko niečo stojí . . .

Devätnásta kapitola

***Minulá časť*** 

 Preboha ja som úplne zabudol na matku. Ona sa zblázni. Potrebujem sa čo najrýchlejšie zobudiť a najlepšie by bolo kebyže hneď.

,,No....My dvaja sme sa stretli v bare a ja som.... No, neviem ako to povedať."

Povedala slabo a snažila sa, aby nevzlykala.

,,Zaľúbila si sa. Vieš ani sa nečudujem. Bráška je kus....Moment vy ste sa stretli v bare?"

Ona sa zaľúbila! A do mňa! Aspoň nie som v tom sám. Ja ju milujem. To slovo je divné, ale páči sa mi. Kurva ona to na mňa vykecá. Vždy poznala moje pocity, skorej ako ja.

,,Asi máš pravdu. Áno. Prečo?"

Už sa jej nechvel hlas.

,,Hovoril mi o jednom dievčati. Stále ťa nemohol dostať z hlavy."

Kurva ja som vedel, že to vykecá. Rozprávali sa tu ešte asi hodinu, ale ja som ich už nepočúval, ale bol som unavený. Neviem prečo však ja v podstate spím. Driemalo sa mi, keď ma vyrušil iný hla. Bol to asi doktor.

,,Už by ste mali ísť. Pán Moon musí oddychovať. Príďte zajtra."

Obi dve mi pustili ruky a asi odišli, lebo som ich už nepočul. A zase dom upadol do tmy.

***Koniec minulej časti*** 

 /Pohľad Ley/

,,Milá smútiaca rodina a priatelia. Dnes sme sa tu zišli, aby sme uctili pamiatku Maxa Moona."

To musí byť iba zlý sen. Začala som plakať. Neverím. To nemôže byť on! Poobzerala som sa okolo seba a vidím, že som na cintoríne. Sú tu všetci. Maxova mama, Em, Lucas a asi jeho kamaráti. Nie to nemôže byť on. Rozbehla som sa k rakve. Bála som sa pozrieť, ale moja zvedavosť ma predbehla. Pozrela som sa. Začala som ešte viac plakať a spadla som na zem.

Ležal v rakve. Bol to Max. Tie jeho havranie vlasy, teraz mal bledú pokožku a nevidela som tie jeho nádherné modré oči.

,,Nie!!!!!!!"

Zakričala som nahlas a spadla som na zem. Plakala som a plakala. To nie je pravda. Keď som práve zistila, že ho milujem, tak je neskoro.

 Tu je krátka časť :/ Viem takýto koniec ste nečakali, ale nás poslednú dobu nič nenapadalo -_- Preto sme sa rozhodli túto story ukončiť :(  Navždy vás budeme ľúbiť :*

TullyandMully <3

Pokiaľ ste to ešte nezatvorili, tak čítajte ďalej :D

,,Sestrička vstávaj!"

Mocné paže so mnou zatriasli a ja som sa v rýchlosti posadila a otvorila oči. Sedel tu Lucas a vystrašene sa na mňa pozeral. Na lícach som ucítila teplú tekutinu. Ja som plakala? Počkať! To bol len sen. Zlý sen. Vydýchla som, ale stále som vzlykala.

Lucas si ma pritiahol do medvedieho objatia. Snažil sa ma utešiť, tak to robil vždy.

,,Neboj sa to bude v poriadku. Mala si len zlý sen."

Neodpovedala som, len som sa snažila spamätať. Nakoniec som mu odpovedala chrapľavým hlasom.

,,Ja viem. A som rada, že to bol len sen."