Prológ (aspoň si myslím, že sa to tak volá :D)
,,Max! Ja neznášam prekvapenia a ty o tom dobre vieš."
Zamračila som sa, ale nepomohlo to. Stále som mala uviazanú šatku okolo hlavy.
,,Viem, ale budeš to musieť vydržať."
Prisahám, že aj keď ho nemôžem...
Ukázala na BMW x6. Otočil som sa a nechal som kufre pri Lucaovom aute a vyšiel som z garáže von. Lucas dával jej kufre do jeho auta ja som si išiel sadnúť do toho svojho.
Ley vyšla ako prvá z garáže a zastavila pri mne.
,,Bývaš, tam kde som ťa vtedy videla s tvojou sestrou keď som behala, že?"
,,Hej, ale radšej poďte za mnou."
Vyšiel som ako prvý a za mnou išla Ley a za ňou Lucas. Išiel som okolo 160km/h a Ley sa ma držala.
Musím uznať, že je dobrá. No ona zrýchlila a predbehla ma a nezabudla na mňa vyplaziť jazyk. No toto. Snažil som sa ju dobehnúť (Obrazne povedané, jasné, že neutekal :D), ale nemohol som ju predbehnúť.
***Koniec minulej časti***
/Pohľad Ley/
Po približne pol hodine som bola konečne pobalená. Začala zrovna hrať moja obľúbená pesnička Lush Life od Zary Larsson. Keďže slová viem naspamäť tak som začala spievať. No nechýbali k tomu aj moje "profesionálne" pohyby.
Pokračovala by som ďalej, ale niekto ma vyrušil. Kto iný to mohol byť než len Max. Vidieť ho pri dverách ako sa snaží byť nenápadný bolo vtipné no musela som sa tváriť nenápadne. Vypla som hudbu a prestala spievať.
Max sa konečne odhodlal vstúpiť do mojej izby. Zložila som si ruky v bok a a prísne som sa na neho pozrela.
,,A klopať ťa neučili?"
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
Max záporne pokrútil hlavou, zahľadel sa do zeme a zvesil plecia. Snažil sa tváriť ako neviniatko. No "snažil" ale nepodarilo sa mu to. Na mňa nemá. :D
,,Hahaha....Si vtipný."
,,Z tvojho hlasu cítim samú iróniu."
Povedal a svoj pohľad presmeroval na mňa. Mal pravdu. Pokrčila som ramenami a ďalej si ho nevšímala. No začal sa približovať. Bol skoro pri mne no ja som začala cúvať.
Zabudla som, že za mnou je posteľ do ktorej som narazila. Max sa lišiacky usmial no ja som nahodila diabolský úsmev.
Asi som ho trochu vyviedla z miery. Pozrel sa na mňa a išiel ma pobozkať. Bol už u mňa. Oči mal zatvorené a nakláňal sa ako keď má spadnúť strom.
No to by som nebola ja keby že mu neutečiem. Vážne som teraz doslova zdrhla pred ním? Som to ja ale blbá! No čo už. Ja sa nikdy nenapravím.
Zbehla som do kuchyne kde som narazila na Lucasa. Možno by som sa ho mohla spýtať čo sa deje a prečo ideme ku Maxovi. Nemám z toho dobrý pocit ale potrebujem informácie.
