Všetko niečo stojí . . .

Trinásta kapitola

***Minulá časť***

,,Au to zabolelo. Teraz moje ego plače. Si zlá."

Smutne sa na mňa pozrel a odul spodnú peru.

,,Ja som to tak nemyslela. Neplač."

Snažila som napodobniť grimasu, že mi to je ľúto, ale to by som nebola ja keby som sa nezačala smiať. Lucas radšej nič nepovedala otočil sa ku kuchynskej linke. Snažil sa spraviť poriadok a to čo navaril ochutnal. Hneď ako to vložil do úst, tak to aj vypľul a ja som sa usmial. Vyhodil aj to čudo na tanieri a špinavý riad vložil do umývačky. Otvorila som chladničku a začala som vyťahovať ingrediencie na palacinky. Všetko som si položila na linku a Lucasovi som ukázala nech si ide sadnúť. Sadol si na stoličku a ja som začala robiť cesto na palacinky.

,,Inak kto ťa včera doviezol?"

***Koniec minulej časti***

Vážne sa k tomu vrátil. Nie toto som nechcela. Síce som dobrá klamárka, ale Lucas vždy odhalí moje klamstvo.

To by bolo keby som mu povedala ''Ale ako som sa zabávala v klube, tak som sa spoznala s Maxom. Áno s tvojím šéfom a myslím, že aj najlepším kamarátom. Síce som ho nepoznala, ale aj tak mi svojím jazykom prečistil mandle. A ešte čerešnička na torte je to, že som sa s ním skoro vyspala, ale dne som ho videla s nejakou kozatkou a je to iba kretén. A správa sa horšie ako nadržaný ratlík. Inak ako je to možné, že si vždy vyberieš takých drbnutých kamarátov ako je on? ''

Vážne po tomto by som si mohla chystať asi pohreb, ale nebol by jediný. Ako poznám Lucasa, tak by zabil aj Maxa. To by som brala, ale môj pohreb rozhodne nie. Mám mu povedať pravdu alebo nie? Keď mu ju nepovie, tak zistí, že som klamala. Ale keď mu poviem pravdu, tak nedá pokoj. Asi to stavím na pravdu.

,,No bol no muž, ktorého som stretla v bare. Hmmmmm........ Myslím, že sa volal Mike? Mišo? Max? Áno bol to Max."

Jasné, že som vedela, že je to Max, ale no to by som nebola ja. Usmiala som na Lucasa a on na mňa vyvalil oči ako ráno Max. Prečo myslím na toho imbecila. Kurva! Ley spamätaj sa!

,,Takže Max."

Zamyslene sa pozerá pred seba a asi mu nedošlo, že to je ten Max. Debilko :D. Nad mojou myšlienkou som sa musela usmiať.

,,A čo sa stalo? Myslím medzi vami?"

No super a už sú tu tie debilné otázky. Som zvedavá kedy mu príde, že je to jeho kamoško. No ako poznám, tak sa ma snaží chrániť a ja mu to asi s radosťou všetko poviem. A keď zistí, že to bol Max, tak mu aspoň nakope prdel. Teda aspoň si myslím.

,,No rozprávali sme sa, pili, tancovali, bozkávali a chcel ma pretiahnuť. Hlavne buď pokojný k ničomu nedošlo. A on je aj tak kokotko na entú."

Nevine som sa ne neho pozrela ako by som za nič nemohla. No Lucaska nabrala odtieň alá červená paprika. Ako sa tak na neho pozerám, tak sa divím, že mu nejde para z úst, nosa a uší.

,,Vieš jeho číslo alebo adresu?"

Ja som sa začala ujebávať, ale ako som sa pozrela na Lucasa, tak som prestala. On to myslel vážne. Ja nechcem ani vedieť a vôbec vidieť čo spraví Maxovi. Vlastne chcem stáť v prvej rade, keď zistí kto je Max. On to vie iba mu to nedochádza. Vie kde býva a dokonca má aj jeho číslo, ale ja mu to nepoviem. Aj keď ja viem kde býva, ale nepoviem mu to a číslo nemám a dúfam, že keď narazím niekedy na Maxa, tak ja neviem. Najradšej by som mu vrazila, ale nemám na to dôvod. Tak budem na neho iba odporná. Myslím, že mu zničím život. Aspoň sa o to pokúsim.

,,No..... Neviem kde býva a ani jeho číslo nemám."

Milo som sa usmiala na brášku a vrátila som sa k vyprážaniu palaciniek. Musela som sa otočiť k šporáku a začala som pražiť palacinky.

,,Nevadí ja si ho nájdem a upravím mu jeho fasádu. A inak dnes k nám príde môj kamoš. Mohla by si vypražiť viacej palaciniek."

Otočila som sa na neho a zodvihla som obočie.

,,Aký kamoš? A ako volá? Ako dlho sa poznáte?"

Dávala som mu otázky ako on mne. Stále som čakala a pozerala som sa na neho ako už nie je červený, ale už sa smeje.

,,No je to môj šéf a k tomu najlepší kamoš. Volá sa Max a poznáme sa od základky."

Milo sa na mňa usmial a ja som sa začala smiať, že mu ešte neprišlo. Pozrel sa na mňa a zdvihol jedno obočie.

,,Ešte nevyprchal včerajší alkohol?"

A začal sa ujebávať až skoro spadol zo stoličky. Pretočila som očami. Nič som mu na to nepovedala iba som sa otočila naspäť k šporáku a vyprážala som palacinky. Lucaska niekam odišla, lebo tu nie. Konečne som do pražila poslednú palacinku.

Čudujem sa, že ich vyšlo tak veľa. Polovicu som natrela nutelou a druhú polovicu som natrela jahodovým džemom. Z ľadničky som vytiahla ovocie a šľahačku. Všetko som dala na stôl a už si iba počkať na Lucasa a toho kreténa Maxa. Ja sa tak teším, keď konečne do cvakne Lucaske, že ten Max ja Max.

No ja som hladná, a tak som si zobrala z každej palacinky jednu. Ešte šľahačka, ovocie a do pohára som si naliala mlieko. Sadla som si za stôl a najedla som. Špinavý riad som dala do umývačky.

,,Lucas! Palacinky!!!"

Zakričala som si na bračeka a ani neviem ako rýchlo sa dostal ku stolu. Keď uvidel čo všetko je na stole, tak mu svietili oči ako dieťaťu v hračkárstve. Usmiala som sa a Lucas prišiel ku mne a dal mi pusu na líčko.

,,Milujem ťa sestrička."

,,Vieš o tom, že ja teba nie?"

A vyplazila som na neho jazyk. Ani neviem ako to urobil, ale celú palacinku si narval do pusy.

,,Hahahahah....Veľmi smiešne."

Povedal s plnou pusou a ja som sa začala smiať. Zrazu zazvonil zvonček. Lucaska konečne zjedla to čo mala v puse a zakričala.

,,Max! Som v kuchyni! A švihni si mám tu výborne palacinky."

Lucaska ma pochválila to je pocta. Počula som buchnutie dverí a ja som sa začala usmievať. Sadla si na kuchynskú linku a čakala som kedy sa ten kretén objaví. Prišiel do kuchyne a ani si ma nevšimol. Išiel k Lucasovi.

,,Čav bro."

Lucas mal zase plnú hubu a tak iba prikývol na znak pozdravu.

,,Nenapchávaj sa tak. Mne potom nič nezostane."

Zatiahol detským hlasom a ja som sa začala smiať. Lucas vedel, že som to bola ja, ale Max nie. Ako sa zľakol, tak poskočil. Otočil sa na mňa a zase sa zatváril ako ráno. Max zmeravel a Lucas sa postavil, že nás predstaví. No ja som bola rýchlejšia. Chcela som zavariť Maxovi a aj sebe? Rozhodne stálo to za to.

,,Nepozeraj sa tak ako aj dnes ráno!"

Škaredo som sa na neho pozrela a Lucas nevedel čo sa deje.

,,Lucas to je tá baba čo som ti o nej rozprával. A vy dvaja sa poznáte?"

Ja som sa začala ujebávať, ale Lucas zase naberal farbu. A zase tu máme farbu alá červená paprika. Snažil sa byť kľudný a začal zhlboka dýchať.

,,No, tak ešte raz. Toto je Hailey moja malá sestrička a toto je môj kamoš Max, ktorému neskôr asi rozbijem hubu. A ak som to správne pochopil, tak tie osoby o ktorých ste mi rozprávali ste boli vy."

Lucas dal dôraz na slovo mála sestrička. Musela som sa usmiať na tým čo chce spraviť Maxovi, ale ja mi Maxa aj trochu ľúto. Čo to trepem nie nie je. Obaja sme sa na seba pozreli a prikývli sme na znak súhlasu.

Ešte tu je jedna časť Strašne moc vám chcem poďakovať za reads, vote a komenty Baby čo píšete komenty veľmi vám ďakujem ❤

TullyandMully <3