Z pohľadu Lili
Celý deň som bola s babami. Na želanie Em sme behali po obchodoch, so Sarah sme išli do bufetu kde sme sa poriadne najedli a takto sme behali celý deň. Bolo nám fajn nič sme nemuseli riešiť bolo to super. Domov som sa vrátila až večer kde už na mňa čakali rodičia s večerou.
"No konečne Lili." Milo sa na mňa usmiali pri príchode do kuchyne. "Trochu som sa s babami zdržala vonku." "To nevadí...poď si už sadnúť a najesť sa." Sadla som si na stoličku oproti ocinovi a pustila sa do jedla. Bola som tak hladná. Zjedla som to všetko, no aj tak ma desila situácia v tejto rodine...obidvaja pôsobili až moc pokojne.
"Lili kedy si chceš začať hľadať prácu? Alebo pôjdeš na vysokú?" Zabehlo mi pretože takúto priamu otázku som od ocina nečakala. Napila som sa džúsu a chystala sa mu odpovedať. "No nad vysokou som zatiaľ nepremýšľala a prácu si už pomaly hľadám." S úsmevom som ho uistila a vstala od stola.
"Ďakujem mami bolo to vynikajúce." Odišla som do izby. Osprchovala som sa a prezliekla do pyžama. Zvalila som sa na posteľ a hrala hru na mobile.
Z pohľadu Sarah
S babami so sa rozlúčila a ešte som sa prešla. Domov som prišla neskoro večer a hneď som zaliezla do izby. Osprchovala som sa prezliekla do pyžama a ľahla si na posteľ. Ubehli necelé 2 hodiny a ja som sa stále prevaľovala. Nejako mi vyschlo v krku, tak som sa išla napiť. Pomaly som otvorila dvere na izbe a ponorila sa do tmy.
Pomaly som kráčala ku schodom a potom cez ne dole do kuchyne, kde sa na moje prekvapenie svietilo. Nakukla som dnu a uvidela maminu sediacu za stolom. "Mami?" Trhlo ňou a utrela si líca, aj keď ja som veľmi dobre vedela, že plače.
Nabrala som si pohár vody a sadla si oproti nej. "Si v poriadku?" Nasilu sa usmiala. "Áno zlato som." "Mami pozri sa mi do oči." Zdvihla hlavu a ja som videla to čo žiadne dieťa u svojej mami vidieť nechce a to oči plné smútku a bolesti. "V-vieš Sarah, j-ja a tvoj ocko .... u-už to medzi nami nie je t-také ako kedysi....a...." Hovorila pomedzi vzlyky. Zastavila som ju a skočila jej do reči. "Mami." Chytila som ju za ruky, ktoré ma položené na stole. "Ja vás obidvoch rovnako veľmi ľúbim a nikdy neprestanem... už nie som malá." Zasmiala sa. "Práve to zlato, už nie si malá vtedy to bolo úplne inak, ale ty to pochopíš však?" "Á-áno mami, pochopím." Aj keď ma to zvnútra zožieralo musela som byť silná.....pre ňu.
"A teraz si poď ľahnúť mami." Spoločne sme vyšli hore schodmi a odprevadila som ju do izby. "Dobrú noc." Usmiala som sa na ňu. "Dobrú mami." Vrátila som sa do svojej izby a sadla si na posteľ. Bolo mi hrozne...nechcela som aby to takto bolo a aj keď pred maminou hrám, že som nad vecou, no nie som ani baby o tomto nevedia. "Preboha Sarah veď tvoji rodičia sa idú rozvádzať." Po tejto vete mi stiekla po líci slza. "Nie, nech ťa ani nenapadne plakať ty si silná baba Sarah." Ľahla som si a hlavu zaborila do vankúša. Zavrela som oči a snažila sa čo najrýchlejšie zaspať.
