Z pohľadu Amy
"Amy?!" Počula som ako na mňa kričí mamina, alebo sa mi to len zdalo? "Amy!" Tak a znova. "Amy!" No tak toto sa mi už určite nezdalo. "Áno idem!" Ledva som sa postavila z postele a išla do kúpeľne. Umyla som si tvár a zuby a vyletela som z izby ako raketa. Zbehla som po schodoch a išla do kuchyne. "Amy! Aaaa tu si." "Áno čo potrebuješ?"
"Len som chcela vedieť či si už hore, aj dnes ideš strážiť tie deti." Otvorila som ústa. "Čo?" "Povedala som ti dokiaľ si nenájdeš nejakú prácu budem ti toľký voľný čas zamestnať ja." "Dobre a môžem sa aspoň naraňajkovať?" "Nech sa páči, ale pohni si a dnes prídeš v noci domov nebudeš tam spať." "Dobre." Prikývla som akože všetkému rozumiem aj keď jediná vec čo som momentálne chcela boli raňajky.
Zjedla som skoro všetko čo bolo prichystané na stole a išla sa prezliecť. Namaľovala som sa a učesala si vlasy. Zobrala som si mobil a kľúče aby ma náhodou nevymkli. Vyšla som z izby a zišla dole schodmi do haly kde ma už čakala mamina. "A správaj sa slušne." Prekrútila som očami, akoby som mala 10.
"Mami." "Dobre, dobre už som ticho, tak ahoj." Vyšla som von. "Ahoj." Zakývala som mamine, cítila som sa ako keď som išla prvýkrát so školy.
...
Zaklopala som na dvere a čakala dokiaľ mi niekto otvorí. "Dobrý deň." Usmiala som sa. "Ahoj." Tiež sa na mňa usmiala. Vošla som dnu a zastavila sa a čakala na pokyny. "Fajn takže mamina ti už určite povedala, že dnes tu nespíš no zato tu si celý deň, ak chceš môžeš si sem zavolať nejakú kamarátku, aby si sa nenudila, ale nerobte žiadny bordel." Super takže môžem si niekoho zavolať.
Ostatok som už nepočúvala sú to len zbytočné poznámky asi každý zabúda že už nemám 5. "Dobre dovidenia." "Ahoj." Zabuchla som dvere a hneď išla niekomu volať. Napadla ma Em, no tá bude určite s Harrym a Lili, hmm tá zase s Niallom. Mia tá má dosť problémov, Sarah mi spomínala niečo s dvomi chalanmi no viac mi povedať nechcela.
A keď sú v tom chalani je to problém, takže Sarah. Vytočila som Sarah a po chvíľke zvonenia mi to dvihla.
"Ahoj neprišla by si za mnou? Strážim deti celý deň a nudím sa už teraz."
"Ahoj, no prídem a kde?"
Povedala som jej adresu a dúfala že je to správne nie že príde niekde inde.
"Dobre za chvíľu som tam, ahoj."
"Čawko." Super.
Vyzula som sa vyzliekla si bundu a zvalila sa na sedačku.
Z pohľadu Sarah
Bola som rada že mi Amy zavolala a na nič som nečakala. Za minútu som bola oblečená, namaľovala som sa a učesala. Zbehla som dole aj s mobilom a kľúčami v rukách a obula sa. "Kam ideš?" Otočila som sa a uvidela maminu. "Idem za Amy." "Teraz ráno?" "No, áno, prečo vadí ti to?" "Nie len choď." Aspoň bude mať s Ryanom celý dom pre seba nie?
"Ahoj." Zabuchla som dvere a poponáhľala sa na adresu, ktorú mi dala Amy. Ten dom bol neďaleko parku a pripadalo mi že som tu už bola. Zaklopala som na dvere. Našťastie mi o chvíľu otvorila Amy. Už som sa bála že som zle.
"Ahoj." Usmiala sa. "Ahoj." Objali sme sa a vošla som dnu. Porozhliadla som sa a stále sa mi zdalo, že som tu už bola. "Koho strážiš?" "Také dievčatko a chlapca." "Dob-brý deň-ň." Obidve sme sa pozreli na schody kde stálo to dievčatko. "Bianca?" Usmiala som sa a zohla sa. Na jej tvári sa vyčaril drobný úsmev a rozbehla sa ku mne a objala ma.
"Vy sa poznáte?" Amy bola evidentne v šoku. "Jasné, raz som ju odprevádzala domov." "Aha."
"Už si raňajkovala?" Pokrútila hlavou že nie. "Tak poď pôjdeme sa naraňajkovať." Dala mi ruku a išli sme do kuchyne. Urobila som jej niečo na raňajky a sledovala ju ako to papá. "Nerozmýšľaš o dieťati? Ide ti to dobre." "Zatiaľ nie." Zasmiala som sa. Amy vždy vedela prekvapiť.
Z pohľadu Em
Harry mi navrhol či by sme dnes s babami neprišli k nim. Zavolala som Lili a tá samozrejme okamžite súhlasila. Amy so Sarah ak som správne pochopila niekoho strážia, takže už len Mia, ktorá vôbec nechcela prísť takže som musela počkať dokiaľ príde Lili. "Čaw."
"Ahoj." "A Mia je kde?" "Volaj a prehovor ju." Podala som jej do ruky mobil. Zobrala ho a o chvíľu s ňou už volala.
Aj napriek dlhému prehováraniu nakoniec nechcene ale súhlasila.
U chalanov som bola prvá. Otvoril mi Louis vyzeral, že práve vstal. No s Harrym sme sa na tom dohodli včera večer a hodinu sme si nepovedali, ups moc skoro. "Ahoj." Pozdravila som ho zatiaľ čo on sa na mňa pozeral s prižmúrenými očami. "Ahoj." Zrána mal celkom chrapľavý hlas, no Harryho bol pre mňa aj tak najkrajší.
"Ja som sa dohodla s Harrym, že..." Skočil mi do reči. "Áno spomínal, že máte prísť, ale nie že len ty." Nadvihol obočie. "Príde ešte Lili a Mia len neskôr." "Poď ďalej." Uhol sa a ja som vošla dnu.
"Cíť sa ako doma." Chudák Louis bol ešte mimo. No moju pozornosť zaujal Harry schádzajúci dole po schodoch. "Už ste tu?" Usmial sa. Bol hrozne zlatý. "Zlato." Skočila som mu okolo krku a pobozkala ho. "Ahoj." Objal ma. "A kde sú baby?" "Príde len Mia a Lili." Hneď ako som to dopovedala niekto zaklopal.
"Nemôžete prísť všetky naraz?" Zafrflal Louis načo som sa zasmiala a znovu otvoril dvere. Dnu vošla Lili s Miou. "Ahojte." "Ste už všetky?" "Áno." Zasmiali sa a Louis niekam odišiel. "Tak čo ideme robiť láska?" "Poďme piecť." Navrhla Lili, ktorá miluje jedlo samozrejme hneď po Niallovi. No aj napriek tomu že v jednom kuse do seba pchá nejaké jedlo má postavu skoro ako modelka.
"Tak poďme." Aj s Harrym sme išli do kuchyne.
Z pohľadu Mii
"Harry prosím ťa kde tu máte WC?" "Hore schodmi doprava a ešte raz doprava. "Ďakujem." Išla som hore schodmi a potom doprava a doprava ako povedal. Nerada som sa tu motala ešte náhodou niekde stretnem Zayna.
Umyla som si ruky a vyšla von. Zhasla som svetlo a zavrela dvere. Otočila som sa a zastavila. Stál predo mnou. Obrovský dom s dvoma poschodiami a 7 ľuďmi a ja stretnem práve jeho. "A-ahoj." Nevedela som čo povedať bolo to tak trápne. Vyzeral že akurát vstal.
Bez slova sa na mňa pozeral a potom sa otočil na odchod. "Z-zayn počkaj." Chytila som ho za ruku. Otočil sa a vytiahol ruku z tej mojej. Znova sa otočil a vrátil sa naspäť do izby. "Zayn." Šepla som a cítila ako sa mi do oči tlačia slzy. Ale prečo? Veď ja mu predsa nemusím nič vysvetľovať, ale čo ak chcem.
No vôjsť do jeho izby som nemala odvahu. Nechcela som tu ostať už ani chvíľku. Zletela som dole schodmi a vbehla do kuchyne. "Nejako m-ma bolí hlavá id-dem domov, prep-páčte." Zobrala som si tašku v hale sa obula a vybehla von. Zbadala som skupinku novinárov, ktorá ma našťastie nezbadala. Rýchlo som utekala preč. Bolo mi hrozne už som nechcela.
Nešla som domov ale na jedno miesto kde som to objavila keď som bola malá. Bolo to tam pustené, no krásne.
Z pohľadu Em
"Čo sa stalo?" Pozrela som sa na Harryho. Mykol plecom. Do kuchyne prišiel Zayn. "Zayn nevieš čo sa stalo Mii?" "Nie." Odpovedal odmerane, sakra čo tu dnes všetkým je? "Nezdalo sa vám že plakala?" Spýtala sa Lili. "Nie nezdalo ona naozaj plakala." Sakra čo sa stalo?
O chvíľu do kuchyne prišiel Niall a nejako sa nato zabudlo, no mne to stále vŕtalo v hlave.
