Z pohľadu Lili
Sledovala som ako každým krokom bol ku mne bližšie. Usmiala som sa a postavila. Hneď ako prišiel som sa mu hodila okolo krku. Pevne ma chytil a objal.
O chvíľu sme sa od seba odtiahli. "Tak, čo sa deje zlato?" Pozrela som sa mu do vystrašených oči. "Ja viem, že ti to príde ako somarina, ale ja naozaj potrebujem tú prácu." Sklonila som hlavu. Cítila som jeho studené prsty na mojej brade. "A v čom je problém?" Povzbucujúco sa usmial. "Nič som nenašla, jasné povedali že sa ozvú, ale nejako tomu neverím." Aj napriek tomu, že mám vyštudovanú skvelú strednú školu nie je ľahké nájsť zamestnanie.
"Tak choď aj na výšku." Jeho nápad by nebol až tak zlý, keby som nad tým už nerozmýšľala. "Keď ja neviem." Mykla som plecom. "Tak pozri." Ruky si položil na moje ramená a zahľadel sa mi do oči. " Nasťahuj sa k nám." Zatriasla som hlavou či som mu dobre rozumela. "Č-čo?" Nadvihla som obočie.
Vlastne to nebol až tak zlý nápad, no ako mi to pomôže s problémom týkajúcim sa práce?
Z pohľadu Sarah
Ráno som sa zobudila vo veľkej manželskej posteli. Sadla som si a poobzerala sa dookola. Bola som oblečená v civile a nebola som ani doma.... a vtedy sa mi to začalo vracať. Všetko čo sa včera večer stalo. Bola pravda, že za iných okolností by som bránila slzám, ale teraz nie. Bola som až na toľko znechutená, že som cítila len sklamanie.
"Dobré ráno." Z môjho premýšľania ma vyrušil Louis. Zdvihla som hlavu a videla ho ako len v trenkách a s uterákom sušiacim si vlasy vyliezal z kúpeľne. "Dobré ráno." Pokúsila som sa o úsmev. "Koľko je hodín?" Pozrela som sa naňho. "Len 8." Čo? To som spala len tak krátko?
"Môžem?" Kývla som hlavou smerom ku kúpeľni. "Jasné." Znova sa na jeho tvári vyčaril úsmev. "Ďakujem." Vyskočila som na rovné nohy a išla smerom do kúpeľne. "A Sarah?" "Hm?" Otočila som sa. "Máš tam už prichystaný uterák." "Ďakujem." Usmiala som sa no tentokrát úprimne a zavrela som dvere. Vyzliekla som sa a vliezla si pod sprchu. Rýchlo som sa osprchovala pretože som niekam ešte chcela ísť.
Z pohľadu Em
Keď Liam odišiel za Amy, s Harrym sme tu ostali samy. Vôbec neviem kam všetci zdrhajú. Rozhodli sme sa, že si urobíme romantický večer. Mojou úlohou bolo len ísť sa umyť až dokiaľ na mňa nezakričí. Zvalila som sa teda do vane, pretože som vedela, že to nebude 10 minút a mala som pravdu. Asi po pol hodine, neviem presne koľko to trvalo nemala som pri sebe hodinky už kričal. Usušila som sa vypustila som vodu a zabalila sa do županu. Áno bol to jeho župan, keďže svoj som tu nemala.
Učesala som si vlasy do drdolu a vyšla som z izby. Na schodoch boli lupene ruží. Usmiala som sa, no viac ma zaujímalo z kade ich ošklbal. Pomaly som nasledovala ruže. O chvíľu som sa ocitla v obývačke, ale okrem sviečok, šampanského a pár drobností tu nebolo nič.
Zrazu som zozadu na krku pocítila niečí dych. "Tak čo nato hovoríš?" Šepol mi do ucha. Jeho pery schádzali dole po mojej pokožke na krku. Zavrela som oči a zahryzla si do pery. Usmiala som sa a otočila. "A čo bude nasledovať ďalej." Zaškerila som sa. Usmial sa a chytil ma za ruku. Potiahol ma k sedačke a posadili sme sa.
"A teraz si pozrieme horor." Začal sa smiať, no ja som naňho len zízala. To nemyslí vážne? "Tak toto si pripravoval dobrú pol hodinu?" Nešlo mi nesmiať sa. Zamračil sa. "Niečo sa ti nepáči?" Vyzeral ako bábätko. "Keď si tu ty, tak je to dokonalé, nech je to čokoľvek." Pobozkala som ho a odtiahla sa od neho. "A áno." Usmiala som sa.
Nechápavo sa na mňa pozrel. "Čože?! Pokrútil hlavou. "Áno rada sa k vám nasťahujem." Okamžite sa na jeho tvári vyčaril obrovský úsmev a oči mu zažiarili ako hviezdičky. Objal ma a pobozkal. "Tak pustíme si ten horor?" Šepla som mu do ucha. Chytil ovládač a zapol ho. Síce horory neznášam, ale s ním si pozriem a urobím čokoľvek. Oprela som si hlavu o jeho rameno a pozerala som.
Z pohľadu Mii
Už som to tu nevedela vydržať. Stále som rozmýšľala nad týmto všetkým. Napadlo ma, že pôjdem za Sarah a zistím ako sa po tom všetkom ma. Prezliekla som sa do civilu a zbehla sa do kúpeľne ešte trochu namaľovať a učesať.
Vyšla som z izby a rýchlim krokom zišla dole schodmi. Obliekla som si bundu a obula sa. Za chvíľu sú Vianoce, respektíve za pár dní a ja sa na ne vôbec neteším, pretože práve vtedy mám odísť. Prvý rok, čo sa neteším na Vianoce. "Kam si sa vybrala?"
Vydýchla som a otočila sa. "Idem von, mami." Povedala som odmerane, nemala som ani tú najmenšiu chuť sa hádať, tak som sa radšej zobrala a vyšla von. Zavrela som dvere a zhlboka sa nadýchla. Milovala som zimný vzduch, bol tak chladný a čerstvý.
Vyšla som na chodník a išla ku Sarah. Chcela som sa prejsť takže auto som si nebrala. Nanajvýš začali padať drobné biele chumelce, ktoré som tak milovala. Keď som konečne zastavila pred domom Sarah počula som krik. Bol to mužský krik, no nevedela som to správne rozoznať, tak som išla bližšie a naozaj to bol mužský hlas.
Rozhodla som sa, že Sarah najskôr skúsim zavolať. Crr....Crrr....Crr..... Nedvíhala mi ani na 1.krát ani na 2. a 3. si tipnite čo asi. Vrátila som si ho naspäť do vrecka a zaklopala som na dvere. "Dobrý deň." Usmiala som sa na maminu Sarah, ktorá bola nejaká uplakaná. "A-ahoj." Asi ma tu nečakala. "Je Sarah doma?" Pokrútila hlavou, že..nie? "A neviete kde by som ju mohla nájsť?" "T-to bohužiaľ neviem." Mykla plecom. "Miriam kde trčíš, som hladný!" To bol ten mužský hlas, no nebol otca Sarah, ten by sa k jej mamine takto nikdy nesprával.
"Prepáč, už musím ísť, tak ahoj." Pokúsila sa o úsmev aj keď som jej ho neverila, no kde môže byť Sarah? A kto je ten muž? Hm, do toho sa radšej starať nebudem. Otočila som sa a išla do obchodného centra. Domov sa mi v žiadnom prípad ísť nechcelo.
Konečne som bola niekde kde je teplo, aj keď zimu milujem nemyslím ten chladný vietor. Zamierila som do najbližšej reštaurácie čo tu bola. Bola celkom nóbl, čo som ja určite nebola, ale mala som ju rada chodili tam aj normálny ľudia.
Porozhliadla som sa a vzadu uvidela 1 prázdny stôl. Nasmerovala som si to k nemu, vyzliekla som si bundu a sadla si. "Dobrý deň, čo si dáte?" Čašníčky boli ako vždy milé a usmiate. "Ovocný čaj s citrónom, ďakujem." Usmiala som sa aj ja a sledovala ju ako odchádza. Vybrala som si mobil a skúšala volať babám či by neprišli. Už som ich dlhšie nevidela.
"Lili, ahoj."
"Ahoj."
"Máš čas?"
"Noooo vieš ani veľmi nie."
"Dobre tak ťa nebudem rušiť ahoj."
"Maj sa."
Dooobre takže už mi ostávajú len 2.
"Em ahoj...."
...
Je s Harrym a majú romantické chvíľky, čo mi pripomenulo, že som strašne dlho nevidela Zayna. "Nech sa páči." Čašníčka predo mňa položila horúci čaj, z ktorého sa ešte parilo. Nadýchla som sa a cítila tú nádhernú vôňu. Zdvihla som hlavu a uvidela to čo som nikdy nechcela.
Zayna s Ashley. A boli spolu zlatý, nech sú šťastný, aj keď mi to z neviem akého dôvodu lámalo srdce. Každou sekundou sa to zhoršovalo až dokiaľ som od nich neodtrhla oči.
Tak toto je na mňa naozaj dlhá časť :D Snažila som sa vám pripomenúť ostatné 4 baby.... a nejako som sa rozpísala, áno uznávam táto časť je o ničom, nič sa tam nerieši a je to nuda, teda aspoň podľa mňa :DD ale v každom príbehu musí byť aspoň 1 nudná časť, potom to už nie je príbeh (tým som nechcela nikoho uraziť, jasné že sú tu spisovatelia, ktorý píšu úžasné stories a nudy tam je naozaj najmenej) :D a ďakujem vám :)
