Túto časť by som chcela venovať PUCcA_2000 ..... ona už bude vedieť prečo.
Z pohľadu Mii
Ráno som sa zobudila na sedačke u Em. Keď som poriadne otvorila oči uvidela som ruku na mojom bruchu. Usmiala som sa pretože som si myslela, že to je Zayn, no keď som sa otočila ležal tam Mike. Opatrne som mu chytila ruku a dala ju zo mňa dole. Pomaly som sa postavila aby som nikoho nezobudila a odkráčala do kuchyne. "A-hoj." Prekvapilo ma, že tam stál Liam a varil raňajky.
"Ahoj." Usmial sa na mňa a pokračoval vo varení. Sadla som si za stôl a položila si naň hlavu. "Bolí ťa hlava?" "Neskutočne." Počula som ako predo mňa niečo položil. Bola to voda s tabletkou. "Ďakujem a odkedy sa tu takto vyznáš?" S miernym úškrnom som zhltla tabletku a zapila ju vodou. "Nebolo to ťažké." "Aha." Položila som pohár na stôl.
O chvíľu sa tu zišli všetci: Sarah, Lili, Em, Louis, Harry, Zayn, Niall a dokonca aj Mike. "Dobré ráno všetkým." Usmial sa Mike a na babách som videla, ako ho skúmajú. Em po mne hodila očko, akože kto to je?
Otočila som sa a nemienila jej odpovedať, aj keby som chcela pravda bola že ani ja som vlastne nevedela kto to je. "Ako sa voláš?" Všetci sa naňho pozreli. "Mike a túto s Miou...." Em ho prerušila. "Čo?" Zaškerila sa.
No tentokrát som ho prerušila ja. "Ale my dvaja spolu ni...." Znovu ma prerušila Em. "Mia nemusíš zahovárať už nám to vyklopte." Pozrela som sa na Zayna, ktorý ničomu nechápal rovnako ako ja. "No tak Mia priznaj to už." Mike mi ruku prehodil cez plece. "Čo?" Nechápavo som naňho pozrela. "Mia môžem na chvíľku?" Spýtala sa ma Sarah.
Prikývla som a ešte stále som rozdýchavala čo sa tu práve stalo. Sarah ma potiahla za ruku dozadu do inej miestnosti. "Je to pravda? Ty s tým chalanom niečo máš?" "N-nie preboha nie veď ho ani nepoznám." Snažila som sa aspoň jedného človeka presvedčiť o tom, že s ním naozaj nič nemám, no v očiach Sarah som videla, že mi verí. "Verím ti, ale ako sa sem dostal, kto ho pozval?" No pravdupovediac jej otázka ma zaskočila. "Tak toto by zaujímalo aj mňa."
"Takže s ním nič nemáš, áno?" "Nie nemám, ale prečo sa vlastne pýtaš?" Trochu som nechápala, veď predsa, no nedávalo to až taký zmysel a táto odpoveď ma zaujímala. "Pretože si nevidela Zayna, ale ja hej." "Čo?" Nechápavo som pokrútila hlavou.
Z pohľadu Zayna
To čo povedal ma vnútri hrozne zabolelo a vtedy som pochopil, že mi na nej naozaj záleží. Zatiaľ čo Sarah a Mia odišli niekam dozadu a Em vypočúvala toho chalana. "Ako dlho ste už spolu? A vlastne odkiaľ sa poznáte? A už ste spolu aj spali?" Sypala naňho otázky a to jednu za druhou. Nemohol som to počúvať nevedel som, že Mia má priateľa nikdy ho nespomínala. Odišiel som. Vyhovoril som sa na bolesť hlavy a že som unavený, ale pravda bola taká, že jediné čo ma bolelo bolo srdce.
Obliekol som si bundu, obul topánky prehrabol vlasy a odišiel. Domov som namierené nemal ani náhodou, a tak som tu chalanom auto nechal a išiel peši.
Z pohľadu Sarah
Keď sme sa vrátili Zayn tam už nebol a keď som počula otázky Em ani som sa nečudovala. Pozrela som sa na Miu, ktorá Zayna hľadala, no márne bol už preč. Mia sa poriadne ani nedostala k slovu, takže nemala ani príležitosť vysvetliť toto celé nedorozumenie. Nemohla som počúval Em a toho chalan, tak som odišla. Povedala som, že už musím ísť domov, a tak sa aj stalo len s tým, že sa ku mne pripojila aj Mia.
"To čo malo byť? Tej Em hrabe?" Pozrela som sa na Miu. "Ja neviem, ale nebolo to moc príjemné." Myslím, že nie len pre teba. Povedala som si v hlave a pomyslela na Zayna a následne na ocina. "Ozaj a ocino sa ti už ozval?" Aj napriek tomu, že som nič nahlas nepovedala a tvárila som sa šťastne ona to spoznala.
Vedela som, že sme s Miou kamarátky a to hrozne dobré, no momentálne mi pomáha najviac. Je to asi neférové voči ostatným babám, ale keď ja nemôžem. Keby Mia vtedy neprišla určite by to nevedela ani ona, no už len to že prišla....
"Nie." Sadla som si na lavičku a sklonila hlavu. Bolo mi naozaj jedno, že je studená teda priam ľadová a ja mám na sebe len šaty. Nevedela som čo robiť. Slzy sa mi natlačili do oči a ja som ich nevedela udržať.
Mia ma pevne chytila a objala. Naraz som pocítila, že nie som sama, že nikto nie je taký sám ako sa cíti a priatelia sú ľudia, ktorý vás nikdy neodsúdia a podržia aj keby sa stalo neviem čo. Pomôžu vám zo dna kde vás dostali ostatní. Nikdy by som o žiadnu kamarátku nechcela prísť a o Miu už vôbec nie. Len vďaka nej a mamine som silná, teda aspoň sa o to snažím.
Takže opätovne ďakujem už vás tu je viac ako 200....som hrozne rada, že vás to baví, naozaj vám ďakujem :33 a taký malý citát na záver tejto časti .....
Skutočný priateľ o tebe vie aj to najhoršie,
a aj tak ťa má rád.
Pozná tvoje prednosti a vyzdvihuje ich.
Pozná tvoje slabiny, ale nehovorí o nich.
Stojí pri tebe, aj keď urobíš chybu.
Verí Tebe aj v Teba ...... <3
