Z pohľadu Harryho
Musím uznať, že Zayn bol naozaj čudný, no dokázal som si to vysvetliť tým, že sme dnes v noci odohrali niekoľko hodinový koncert.
Ráno som spal najmenej do 12. Obliekol som si boxerky a išiel do kúpeľne. Tvár som si umyl studenou vodou a utrel do uteráku. Vyšiel som z kúpeľne a sadol si na posteľ. Pozrel som sa na mobil a našiel si pár zmeškaných hovorov. Vrátil som ho naspäť na stôl a vyšiel z izby. Zišiel som dole schodmi a išiel do kuchyne.
"Čawko, čo tu tak skoro?" Bolo síce pomaly pol 1, ale zase včerajšok bol včerajšok, takže áno je to dosť málo hodín. "Už sa mi nechcelo spať.... a ty?" "Ja ani neviem." Zaškeril som sa a sadol si oproti Zaynovi.
Z pohľadu Amy
"Dobré ránko." Usmiali sa na mňa rodičia. "Dobré." Pokúsila som sa o úsmev a sadla si za stôl. Mamina položila predo mňa tanier lievancov a na stôl položila sirup, šľahačku a nejaké ovocie (jahody, maliny), no a čokoládový toping. Fuuuha, bolo mi jasné, že mamina niečo veľmi chce vedieť, pretože takéto bohaté raňajky som už dávno nevidela.
"Tak ako bolo na koncerte?" "A fajn." Poliala som si ich sirupom, nato šľahačku, čokoláda a ovocie, no a pustila som sa do toho. Rodičia sa na mňa pozerali s otvorenými ústami. No čo, tak už to využijem nie? "Čo?" Spýtala som sa ich s plnými ústami."N-nič." Obidvaja sa ďalej venovali svojej činnosti. Ocino čítal noviny a popíjal kávu a mamina varila.
"A Amy kedy si chceš konečne začať hľadať nejakú prácu a bývanie?" "Tak to, že vám tu už leziem na nervy mi môžete povedať aj priamo, neurazím sa." Nemyslela som to vážne len som ich trochu naťahovala. "Amy." Obidvaja sa na mňa pozreli. "Jasné už si ju hľadám."
"Dobré ráno." "No dobré ránko." Do kuchyne vošla Lucy. "Tak ako bolo včera?" Sadla si oproti mne a zobrala mi môj tanier s lievancami. "Hej." Zamračila som sa. ""Tak dobrú chuť." Ironicky som sa usmiala a odišla.
Mala som na zemi porozhadzované veci zo včera, tak som ich začala upratovať. Zobrala som zo zeme bundu a zavesila ju keď z nej niečo vypadlo."Čo?" Zohla som sa a zdvihla to zo zeme. Bola to karta, ktorú mi dal včera Liam. Bol celkom pekný, čo to trepem bol sexi. Otočila som ju a uvidela tam číslo.
Usmiala som sa a zavrela skriňu. Crr..... Crrr..... Zvonil mi mobil, a tak som kartu položila na stôl pri posteli a zdvihla hovor.
"Lili?"
"Ahoj."
"Ahoj."
"Už si bola hore alebo som ťa zobudila?"
"Už som nejakú chvíľu hore."
"Ja skôr nemôžem zabudnúť na Nialla."
"Žeby láska?"
"Je proste hrozne zlatý."
Usmiala som sa a telefonovali sme asi hodinu a stále to nekončilo...
...
"Ty máš Liamove číslo?"
"Aspoň si myslím, že je jeho." Vlastne som ani nevedela či je to naozaj jeho číslo. Načo by už len mne dával číslo.
"Tak tam zavolaj a dohodni si s ním stretnutie a pôjdem tam aj ja a nech zoberie aj Nialla, alebo pôjdeme všetky."
"Dobre skúsim tam zavolať, ale nič nesľubujem."
"Tak rýchlo a zavolaj mi."
"Dobre ahoj."
"Ahoj."
Chvíľu som rozmýšľala čo tam zavolám, ale nakoniec, prečo nie?
Z pohľadu Sarah
Včera som aspoň na chvíľu zabudla na situáciu u nás doma, no keď som sa vrátila domov v posteli som ešte počula ako sa naši hádajú. Nejako sa mi podarilo zaspať, no dnes som už nato naozaj nemala chuť.
Rodičia sa ráno ešte stihli pohádať a poobede išli do práce. Amy mi zavolala, že niekde sa ide, no mne sa von liezť vôbec nechcelo. Povedala som Amy, že už niečo mám a na moje šťastie sa ako zvyčajne nevypytovala.
Zavolala som Mii či by dnes ku mne nedošla keďže ona jediná vie o mojej situácii.
Z pohľadu Mii
Volala mi Amy, že sa dnes niekam ide, no ešte predtým mi volala Sarah, že či by som dnes neprišla k nej. Je sama doma celý deň rodičia jej prídu až ráno a von sa jej ísť nechcelo, tak som súhlasila. Amy som povedala, že už niečo mám, a tak som pomaly šla ku Sarah.
