Hľadal som tú adresu dobrú pol hodinu, pretože som zle odbočil a to tu bývam už poriadne dlho. Zaparkoval som pred domom a v spätnom zrkadle si všimol skupinku novinárov. "Sakra tí vedia hádam o všetkom." Nahnevane som si zamrmlal sám pre seba a sklonil som sa.
Nechcel som aby ma otravovali aj teraz, keď mi už nedajú pokoj cez deň aspoň v noci by mohli. Počkal som kým ma obídu a budú v bezpečnej diaľke. Rýchlo som schmatol mobil a vystúpil z auta. Cítil som sa ako agent, ktorý sa skrýva pred vrahmi.
Pobehol som k dverám a ešte raz sa porozhliadol, ale už som ich nikde nevidel. Chvalabohu.
Z pohľadu Amy
Zobudilo ma silné tresknutie dverami. Zatriasla som hlavou a párkrát zaklipkala očami. Zívla som si a pozrela sa kto prišiel. No a v tú sekundu som oľutovala, že som neostala ležať. Znova on. Znova ošratý ako prasa. Znova sa na mňa tak pozeral, dokonca by som povedala že aj horšie.
Cítila som ako ma oblieva studený pot a postavila som sa. Tentokrát som sa mu ani nepozdravila a dúfala, že odíde preč. No namiesto toho sa natočil smerom ku mne a tackavým krokom smeroval ku mne. Hádzalo ho do všetkých strán. Ten smrad som cítila už z metrovej vzdialenosti.
Začala som cúvať, no zastavil ma stolík, na ktorý som skoro padla. Otočila som sa a už stál tesne predo mnou. Bolo mi hrozne zle z toho smradu, no najviac z neho. Chcel som odísť od neho čo najďalej no chytil ma za zápästie. "Au." Zamračila som sa a sykla od bolesti. "Za-ase tu s-sme sami-i zl-a-atko." Dýchol na mňa a mne sa prevrátil žalúdok. Okamžite som si rukou chytila ústa a zapchala nos.
"J-je ti-i zo mň-a zl-e-e?" Zaškeril sa a ja som ten úsmev hneď spoznala. Bolo v ňom niečo viac ako len urážky. Začala som sa báť ako ešte nikdy. Bolo ešte skoro aby prišla jeho manželka, deti určite spali a po tom čo som tu s nimi strávila 2 dni som sa presvedčila, že ich nezobudí hádam nič. Bola som tu sama s týmto chlapom, ktorého som sa nadovšetko bála. Ale rozhodla som sa nedať len tak a konečne sa mi podarilo vytrhnúť ruku z jeho silného a bolestivého zovretia, tak som to využila a utekala do kuchyne.
"R-rýchlo niečo ostré." Behala som po kuchyni ako splašená a hľadala niečo, no nevedela som sa tu zorientovať. Otvárala som už asi posledný šuflík, inak nazvané aj moja posledná šanca. Rozžiarili sa mi oči. "Konečne." Vytiahla som z tade nôž. Vyzeral ako jeden z tých hororov a mne sa aj celkom hodil, keďže som v jednom z nich bola.
Otočila som sa a uvidela ho. Nato ako je opitý sa pohybuje dosť rýchlo. Bolo vidieť, že je viac naliatý ako triezvy. "Hah." Ironicky sa zasmial. "Rad-dšej h-ho pol-lož, n-nechceme pr-redsa aby si si n-niečo urobila-a." Ten strašidelný úsmev z jeho tváre nemizol.
Pohol sa a išiel ku mne. Obišla som stôl a takto sme chvíľu krúžili. Rýchlo som sa vrátila do haly. Prečo ma sakra nenapadlo utekať von? Nemôžeš tu predsa nechať tie deti a ešte k tomu s ním.
Moja myseľ pracovala na plné obrátky. Utekala som hore schodmi čo som urobila asi tú najväčšiu kravinu, no cesty späť už nebolo. Pozrela som sa na obidve strany a utekala som do kúpeľne. Pritisla som sa k umývadlu a nohy pritiahla ako som najbližšie vedela. Jeho kroky boli čoraz silnejšie. Môj tep sa zrýchľoval. "K-kde s-si? Aj t-tak si ť-ťa n-ájdem." "N-nie, n-nie, nie." Modlila som sa aby ma nenašiel. Krútila som hlavou a nevnímala stekajúce slzy dole po mojich lícach.
Zrazu som počula ticho. Opatrne som sa priplazila k dverám a nakukla som von. Nikde som ho nevidela, no niekde tu byť musí. Celý dom osvetľovala len obývačka a tá bola dole. Tu hore som toho veľa nevidela. Potichu som pootvorila dvere a pretiahla som sa pomedzi ne. Chcela som sa rozbehnúť no zrazu ma zozadu niečo chytilo.
"A u-už ť-ťa mám-m, t-teraz mi u-už neuj-jdeš." "Nie! Pusť ma!" Kričala som na plné hrdlo a oháňala sa nožom na všetky strany. Nakoniec sa mi ho podarilo zasiahnuť nohou do kolena. Na chvíľu ma pustil no bola to sekunda. Rýchlo som ho porezala na ruke a utekala. "Tot-to ti ned-daruje t-ty suka!" Skríkol a už sa za mnou rútil.
Zbehla som dole schodmi, no nejako sa mi zívla noha a spadla som. Nevedela som, že opitý ľudia sa vedia až tak rýchlo pohybovať. Už ma jeho ruka pevne zovierala a ťahala hore. "N-no poč-čkaj." Precedil cez zuby a chytil ma za vlasy. Dotiahol ma až do obývačky. "Pusť ma! Nechaj ma na pokoji!" Kričala som a plakala, nevedela som čo viac robiť. Mal silu.
Hodil ma na sedačku a začal si rozopínať rifle. "Nie!" Kričala som a snažila sa ujsť, no jednou rukou ma držal. Chytil mi ruky a pevne mi ich držal nad hlavou.
Snažil sa mi stiahnuť nohavice. Kričala som na plné hrdlo no nikto ma nepočul, nikto ani nemohol pretože sme tu boli sami, teda až na deti. "Pomoc!" Ani neviem prečo, ale stále som to kričala aj keď som vedela, že mi asi nikto nepomôže. Zrazu som počula ako sa rozleteli dvere. "Amy!" Ten hlas mi bol známy. Strhol ho zo mňa a párkrát udrel až dokiaľ neležal na zemi.
"Liam." Po prvýkrát som bola rada že ho vidím. Vyskočila som na nohy a objala ho. "Si v poriadku?" Bez slov som prikývla a pevne ho držala.
"Preboha." Obidvaja sme sa pozreli k dverám kde stála jeho manželka. "Čo sa tu stalo?! Ste v poriadku?" Pribehla k nám a prezrela si nás od hlavy po päty. "Prepáč Amy, naozaj ma to mrzí." Videla som, že jej to je hrozne ľúti a nehnevala som sa na ňu. "T-to nič, l-len chcem ísť z tadeto p-preč." Stále som bola rozrušená a plakala som. Podávala mi peniaze. "Nie." Šepla som. "Deti už spia, dovidenia." Vyzula som sa a obula si bundu. Vyšla som aj s Liamom von.
"Ď-ďakujem." Šepla som a dala mu pusu na líce. Pousmiala som sa pri pohľade do jeho nádherným očí a išla som preč.
"P-počkaj!" Zastavil ma. "Nechceš ísť k nám?" Vlastne som takto domov ísť ani nemohla. Prikývla som a vďačne sa usmiala. Ruku mi prehodil cez chrbát a pevne si ma k sebe pritisol. Tentokrát mi to nevadilo, vlastne som to potrebovala. Nastúpili sme do auta a zapla som si pás.
"Liam? Ako si ma vlastne našiel?" So záujmom som sa naňho pozrela. "Oh áno, zabudla si si u nás mobil." Podal mi ho. Usmiala som sa. "Ďakujem, ty si dnes môj hrdina." Pritiahla som si k sebe bundu a zavrela oči.
Hneď ako sme zastavili ma Liam zobudil, no nechcene. Vystúpila som a vošli sme dnu. Zamierili sme rovno do Liamovej izby. "Môžeš mi požičať nejaké tričko a spodok?" Trochu som sa začervenala. Zaškeril sa a otvoril skriňu. Podal mi trenky s tričkom. Vošla som do kúpeľne a vyzliekla sa. Vošla som pod sprchu a všetko to zo seba zmyla. Konečne som sa cítila lepšie. Užívala som si každú jednu kvapku vody stekajúcu po mojom nahom tele.
Viem, že táto časť bola venovaná hlavne Amy a Liamovi, ale keďže sa títo dvaja ako jediný ešte tak dobre nepoznali, rozhodla som sa ich zblížiť a kratšie mi to nešlo :D ... dúfam, že sa vám časť páčila :DD a ďakujem za readers :DD votes a občasné komenty :** Thank You <3 :D
