Z pohľadu Em
Oči sa mi pomaly zatvárali a obraz v telke strácal. Aj tak som ten horor moc nevnímala. Užívala som si chvíľku s Harrym. Napadlo ma, že by som si domov mala zájsť pre veci a rodičom vysvetliť čo sa deje. No teraz som nato myslieť nechcela.
Oči sa mi zatvorili už úplne a hlava sa mi uvoľnila. Okolie som vnímala už len matne. Cítila som ako mi telo padá na sedačku a o chvíľu ma už dvíhajú Harrýho mäkké ruky. Hneď nato som zaspala a zobudila sa až ráno a to už v posteli vedľa Harryho.
Usmiala som sa naňho a dala mu pusu na líce. Vyzeral tak nevinne. Vstala som a išla do kúpeľne. Nemala som ani najmenšiu šajnu koľko je hodín, ale dúfala som, že ešte nie veľa. Rýchlo som hodila sprchu, usušila sa, obliekla do civilu, vlasy si učesala do copu, trochu sa namaľovala a navoňavkovala. Vyšla som z kúpeľne a išla si na stolík pre mobil. Bolo len 9 hodín.
Skryla som si ho do vrecka a ešte raz skontrolovala Harryho. Napísala som mu lístok, že som išla za našimi pre veci, a tak. Prilepila som mu ho na mobil a tak sa uistila, že si ho 100% všimne. Zobrala som si kľúče a potichu vyšla z izby. V celom dome bolo hrobové ticho. Zbehla som dole schodmi a obliekla si bundu a obula sa. Otvorila som dvere a vyšla von.
Ovalil ma ľadový vzduch a sneženie, ktoré bolo dosť husté. Na hlavu som si nasadila čiapku a privrela oči. Vyšla som na chodník a až vtedy si všimla skupinku novinárov, no neskoro.
"Emily Green povedzte nám ako to je medzi vami a Harrym."
"Bývate uňho?"
"Naozaj ste spolu?"
"Ako dlho ste spolu?"
"Chceli ste to tajiť?"
"A čo by ste chceli odkázať fanúšičkám?"
....
Boli to kopy a kopy nepodstatných otázok, teda aspoň pre mňa. Len sprostý bulvár, ktorý chce aby som urobila akúkoľvek chybu. Ignorovala som ich a smerovala k autu, ktoré bolo našťastie neďaleko nás. Nastúpila som dnu a naštartovala. Dupla som na plyn aby ma nemali šancu sledovať a otravovať moju rodinu.
Auto som zaparkovala ďalej od nášho domu a rýchlim krokom išla po chodníku do domu. Asi prvýkrát v živote som rada, že takto husto sneží.
Z pohľadu Lili
Niall ma nakoniec presvedčil aby som si nad prácou už nelámala hlavu. Idú sviatky a po nich mi ju pomôže nájsť. Bola som hrozne rada, že ho mám, bez neho by som sa asi zbláznila a možno že som sa aj keď som sa rozhodla k nim nasťahovať.
Rozdelili sme sa až večer, ani som si neuvedomila, že sme boli spolu tak dlho. Pobozkala som ho a objala. O chvíľu som sa odtiahla a ešte sa naňho usmiala. "Ahoj a ďakujem." "Neďakuj." Žmurkol na mňa a pomaly kráčal k autu. Chvíľu som sa naňho ešte pozerala a nakoniec som sa otočila a vošla dnu.
Rodičia boli ešte hore, takže som im tú správu mohla oznámiť už teraz.
Z pohľadu Mii
Prechádzala som sa aj napriek tomu, že husto snežilo a vonku bola nenormálna zima. Mne sa tu páči nechápme prečo musíme ísť preč. Bolo toho na mňa nejako veľa. Najskôr Amerika a teraz vidieť po dlhšom čase Zayna a ešte k tomu s ňou? Keby mi pred rokov niekto povedal, že mi dakedy bude lámať srdce pohľad na Zayna s Ashley, neverila by som mu. Len by som sa ironicky zasmiala a odišla, no teraz? ..... Teraz je to inak.
Uvedomila som si, že je to úžasný chalan s ešte úžasnejším srdcom, len škoda, že som si to nevšimla skôr.
Do oči sa mi natlačili slzy, ale zahnala som ich. Nebudem plakať, už nie. Zatriasla som hlavou aby som rozvírila myšlienky v mojej hlave a poobzerala som sa dookola. Stála som v parku, ktorý osvetľovalo len pár lámp. Otočila som sa a smerovala domov. Bola už obrovská zima a tma.
Lenže rozhodnutie ísť domov, možno nebolo jedno z najlepších.
Taaaaaaaak ľudia moji :DD ..... je tu ďalšia aj keď krátka časť, po nekonečnom čakaní ste sa dočkali :DD a aj ja.... naozaj sa snažím stíhať všetko a aj keď je už večer rozhodla som sa napísať jednu takú kratšiu :) tak dúfam, že som vám zdvihla náladu aspoň o trošililinku <3 :)
