3

4.9K 279 9
                                    

Ráno som sa zobudila na odporný zvuk budíka. Dala som si hnusnú melódiu, aby som nezaspala. A nezaspala! Bod pre mňa! Brat mi včera večer ešte sľúbil, že mi kúpi nový board. Som zvedavá, čo z toho bude. Ja boardy úplne zbožňujem. Pennyboardy mám dva; jeden starorúžový a druhý tyrkysový. Mám jeden skejt a je na ňom moje meno. Dostala som ho od Natha na pätnástiny.

Je 7:40 a škola začína o 7:50. Okej, to stíham. Dojedla som, zobrala penny, tašku a vyrazila. Pri škole som bola o 7:47, takže som bežala dnu. A do prdele, kým ja nájdem moju triedu. Máš to napísané v rozvrhu, pripomenul mi môj vnútorný hlas. Okej. Došla som k svojej skrinke, odložila si veci, zobrala psychológiu a hľada triedu, v ktorej to má byť. Našťastie išiel nejaký neskorý študent oproti mne, tak som sa ho mohla spýtať.

,,Ahoj, nevieš, kde má byť teraz psychológia?" mal v ušiach slúchatká, tak ma asi nepočul. Jedno som mu z ucha vytrhla a hlasno, veľmi hlasno, som zopakovala moju otázku.

,,Boha! Čo je?!" zahrešil a pozrel sa na mňa, ,,Ou, Melanie. Ahoj."

,,Luke. Odpovieš mi? Stále som stratená v tejto veľkej budove."

,,Mhm, no psychológia? Tá je na druhom poschodí, prvé dvere vľavo," ukázal mi smer a ja som mu poďakovala.

,,Meškáte, slečna..?"

,,Melanie. Som Melanie Doylová a tento rok som tu nová," odvetila som.

,,Aha. Tak si sadnite k Hoodovi," poslala ma sadnúť si ku... prázdnej lavici?

,,Pani profesorka, Luke zase mešká," ozvala sa nejaká ružová princezná. Ja som si len pomyslela, že či myslí toho zmrzlinového Luka. To je dobrá prezývka, nie?

Áno, bol to ten Luke.

Škola ubehla rýchlo. Práve som na ceste domov. Idem na penny a zočím chalana na skejte. Mykne mi kútikom, keď vidím, ako sa mu nepodaril trik. Na chvíľu sa zastavím, aby som si skatepark dobre prehliadla, alebo teda, aby som si jeho prehliadla. Má gaštanovo hnedé vlasy, oblečené sivé tričko Vans a čierne jeansy. Keď sa otočí, aby som mu videla do tváre, uvidím Luka. Kto by povedal, že vie skejtovať? Dobre, veľa ľudí by to povedalo. Ale tak čo, nie všeci chalani vedia jazdiť.

Pristihla som sa, že už nejakú dobu naňho pozerám. Zbadal ma. Usmial sa a snažil sa o celkom zložitý trik. Podaril sa mu a ja som zatlieskala s pohľadom nič viac nevieš? Žmurkol na mňa, čím ma vyprovokoval. Rýchlo som sa snažila dostať domov, aby som si mohla zobrať svoj skateboard. Pretože na penny sa triky nerobia tak dobre ako na skejte. Vrazila som dnu, ani som si nevšimla, že brat sa mi snažil niečo povedať. Vynenila penny za skejt a utekala ku skateparku. Luke tam ešte bol. Otvorila som bráničku, ktorou som sa dostala do skejt-zóny a pozerala sa, ako sa predvádza.

,,Tak čo, Doylová, prekonáš ma?" drzo ma vyzval a ja som bez slov začala jazdiť. Spravila som pár trikov, na ktoré odpovedal svojimi trikmi. Tak sme sa predbiehali, až sme si našli publikum. Alebo, žeby si publikum našlo nás? Neviem. Každopádne, ľudia pískali a tlieskali. Ale potom sme sa v strede rampy stretli. Chytil ma za ruku, zastavili sme a poklonili sa. Ozval sa menší potlesk.

Ľudia už odišli a ostali sme v skateparku sami. Dívali sme sa jeden druhému do očí. On v nich mal iskričky. Bolo to zlaté. Stáli sme na skejtoch oproti sebe a stále sa držali za ruky. Zrazu sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Vo mne sa niečo zlomilo. Skoro sa mi podlomili kolená. Keby ma nedržal, asi by som sa zrútila. Vzdychla som, čo on využil a zapojil aj jazyk. Bolo to krásne a zároveň sme museli vyzerať komicky. V strede skateparku sa bozkával zamilovaný párik. Hm, chutné. Bolo by to chutnejšie, keby sme sa nepoznali deň a pol.

Odtiahli sme sa od seba kvôli nedostatku kyslíka. Opierali sme sa čelami a lapali po dychu.

Luke ma odprevadil domov. Ešte dlho som sa pozerala, ako od môjho baráku mieri smerom k svojmu. Býval v paneláku oproti nášmu. Takže, keď zastal, aby odomkol, ja som si zatial otvorila dvere a išla k výťahu, aby ma už nezbadal. Všimla som si, ako sa usmial pozerajúc za mnou. Ani som nevnímala ten zápach, ktorý sa niesol vzduchom. Tu asi fakt zomrel nejaký odporný potkan.

Odomkla som dvere od bytu, vyzula sa, odložila skejt na miesto a zamierila k Nathovi. Počúval hudbu na slúchatkach, takže ma nevidel ani nepočul. Poklopkala som mu po nich, lebo som vedela, ako to nenávidí. Zavrčal a otočil sa.

,,Myslím, že si mi na dnes niečo slúbil," pripomenula som mu dúfajúc, že nie je taký sprostý a bude vedieť, čo myslím.

,,Neboj sa zlatko, máš ho v izbe."

,,Fajn."

,,Ale neviem či som trafil farbu a typ."

,,Hm, teraz, ak dovolíš, idem sa pozrieť, čo si mi to kúpil," zakončila som náš rozhovor a vydala som sa do izby. Keď som vošla a postavila sa pred moju stenu, na ktorej mám zoradené boardy, úplne naspodku sa na mňa usmieval nový longboard!

,,OMÔJBOŽE! Nathan, ja ťa milujem!" kričiac som sa rozbehla za ním a nakoniec som naňho skočila ako malé dieťa a objala ho.

,,Dobre, dobre, kľud," hovoril mi, ale keď som neprestávala, proste ma zo seba zhodil.

,,Au!" dopad na zem ma zabolel.

•••••

Pripravovala som sa do školy, keď mi zapípalo upozornenie na facebooku. Pridal si ma Lukas Hood. Potvrdila som mu to, osprchovala sa, prezliekla do pyžama a išla spať.

Skateboard nás spojilWhere stories live. Discover now