Skateboard nás spojil

38

,,Katarína, pozor!" zakričal. Nechápala som, čo sa deje, až kým som sa neotočila. Za mnou stál a vrčal vlk, očividne hladný a nasraný. Pomaly som začala cúvať, až som narazila do ďalšieho stromu. Zrazu sa ten vlk prestal približovať a nakoniec utiekol.

,,To bolo čo?"

,,Hladný a nasraný vlk."

,,Strašne vtipné," zamumlala som. ,,Čoho sa zľakol?"

,,Možno zistil, kto si."

,,Kto som?"

,,Áno. Si predsa Melánia Katarína Doylová, najkrajšie dievča na planéte."

,,Tak týmto mi lichotíš, ale poupravím tvoju verziu. Som Melanie Katherine Doyle, dievča s najhorším životom na svete."

,,Keď si snívala takýto sen naposledy, tvoje meno bolo slovanské."

,,Bolo, už nie je," silene som sa naňho usmiala. ,,Počkaj, ako to, že som takýto sen už snívala?"

,,Pred pár rokmi sa ti sníval začiatok. Keď som na teba zakričal, tak si sa zobudila. Odvtedy som sa ti nesníval."

Pomaly som si začala spomínať. (p.a. ak si nespomínaš, pozri si začiatok ôsmej kapitoly) Spomínam si celkom presne na ten sen. Rozmýšľala som, kto bol ten chlapec a... Bol to Luke. A je to Luke.

,,Ale nerozumiem. Prečo sa mi dnes toto sníva?"

,,Lebo pred dvoma rokmi si si prvý krát priznala, že ku mne niečo cítiš."

,,Ale veď dva roky plus-mínus mesiac nie je žiadne magické číslo, takže je nepochopiteľné, že sa mi to sníva dnes."

,,Ja som tomu tiež nerozumel, ale časom som pochopil, že je to len náhoda. Vtedy sa ti to snívalo prvýkrát, lebo si si to uvedomila. Dnes sa ti to sníva znova, lebo si ma zachránila. Alebo ja neviem. Takto to vidím ja."

,,Aha, takže to sú moje dôležité spomienky? To mám len dve? Lebo nikdy pred tým sa mi nič podobné nesnívalo."

,,Neviem. Ja nie som ten, ktorý ti vidí do hlavy. Na to máš Erica a Crisa. Ja som len chlapec zo sna. Pravý Luke spí v hosťovskej izbe a sníva sa mu podobný sen. Tiež tomu nerozumie a pýta sa ťa takéto otázky. Možno mu ty hovoríš presne toto, čo ti teraz hovorím ja."

,,Takže jemu sa sníva to, čo aj mne? On je ako ja a ja ako on v tom sne?"

,,Áno. Jedine ak by miloval iné dievča..."

,,Sarah," šepla som.

,,Napríklad. I keď o tom dosť pochybujem. Ehm, mala si sa o tom porozprávať s Ericom, ale.."

,,O čom?"

,,Keď boli na seba nepríjemní, chcela si to potom s Ericom prebrať."

,,Áno."

,,Nemusíš. Poviem ti to. Vtedy Eric v mojej - Lukovej hlave zachytil myšlienky o tebe. Boli o jeho pocitoch k tebe, že ťa stále miluje, lenže ty si city k nemu asi zatlačila do úzadia a časom na ne zabudla."

,,Ale neskôr som si spomenula..," rozmýšľala som nahlas.

,,Áno. A on to nevie. Mali by ste sa-"

,,Porozprávať," doplnila som ho.

,,Áno. Ehm, už je dosť hodín, mal by som ísť. O chvíľu ti do izby vbehne Eric a bude ťa budiť. Pa," rozlúčil sa a zmizol.