Skateboard nás spojil

25

,,Ako? Ako to vieš?"

,,Bolo to pred piatimi rokmi. Skolaboval som kvôli otcovi a dostal som sa do nemocnice. Tým skolaboval, myslím, že som odpadol a buchol si hlavu. Nič ani nikoho som si nepamätal. Mal som najvyšší stupeň otrasu mozgu a je zázrak, že som prežil. Museli ma kvôli tomu operovať. Vraj sa stala pri operácii chyba, ale bol som v poriadku. Žiadne viditeľné zmeny. Akurát som odrazu videl druhým do hlavy. Vedel som im čítať myšlienky. Preto som sa dal na bojové športy a vyhrávam, lebo im vidím do hlavy a tak vidím všetky súperove údery zmapované."

,,Ty kokso," to bolo to jediné, načo som sa zmohla. Potom mi ešte niečo napadlo: ,,Nedá sa to nejak naučiť?"

,,Neviem o tom. Ale ver mi, niekedy to dobré nie je. Keď vieš, čo si ľudia o tebe myslia, alebo keď počuješ nejaké hnusné myšlienky... Je to niekedy strašné," priznal.

,,Aha..."

,,No, tak už to vieš."

,,Dám si pozor, aby som pri tebe nemyslela na hnusné veci," zasmiala som sa na uľahčenie situácie.

,,Hah, no dobre. Ale stále je na tomto v pohode, že nepočujem úplne všetko. Niektorí sú ako otvorená kniha, ich mám prečítaných hneď. Alebo narcisov," zasmial sa. ,,Ale inak sa musím sústrediť na človeka, aby som mu čítal myšlienky. A ty patríš k tým uzavretým, čo si strážia myšlienky, takže kľud."

,,To by si bol skutočne milý," uškrnula som sa.

Och, stále to riešite... ozvala sa Izi.

,,Až odteraz. Tvoje podvedomie je fakt otravné," zaškeril sa. ,,Vráťme sa k tým filmom," navrhol.

,,Súhlasím. V kuchyni na stole sú pukance," ukázala som na krabicu položenú na kuchynskej linke.

,,Tak ich sem dones. A môžeš doniesť aj vodu," otrávene povedal.

,,Máš nohy, ruky zdravé, tak sa obslúž," rovnako otrávene som odvedila a usadila sa na gauč vedľa neho. Sedeli sme tam ako úplní retardi. Hladní a smädní retardi.

,,Si hnusná," povedal a zdvihol sa. Proste sa vzdal. Zobral pukance z linky a doniesol ich sem.

,,A pitie?" spýtavo a otrávene som sa naňho pozrela. Zagánil na mňa a o chvíľu sa už vracal aj s kolou v pohároch.

,,Čo máš krámy?"

,,Kebyže mám krámy, tak ti pred chvíľou nepomôžem a nechám ťa v tej zasranej kúpeľni do zajtra."

,,Zapínam Hry o život," povedal so sklonenou hlavou a stlačil play na ovládači.

Potichu sme sledovali film. Nikto nič nehovoril. Eric ma nechcel znervózňovať a ja som bola ponorená do svojich vlastných myšlienok.

,,Žblnk!" zvuk oznamujúc správu ma vyľakal. A očividne aj Erica. Ostal sedieť rovno ako pravítko. Zobrala som mobil do ruky a pozrela si obsah správy. Bola od Tini. Keď mi dávala svoje číslo, sama si dala meno. A však to aj tak vyzerá. Aj Dave si dal super meno. Ozvala sa Izi. Pravda, Dave sa nazval David - najkrajší muž na celom svete s najkrajšími očami a najsexy telom. Musela som sa najprv pousmiať nad tou spomienkou a potom som otvorila správu.

Tinulienočka: Ahojky, ja len, že sme sa dlho nevideli, lebooo... Boli sme na dovolenke s Nathanom a ostatní (Stef a Kevin) boli niekde na chate. Nevyšli by sme si zajtra niekde? Zase ako partia... A zober aj Bryana a Erica :)

Ja: Dobrý nápad! A na dovolenke? Bezo mňa?

Tinulienočka: Heh :D tak kedy ideme?

Ja: Neviem... Povedz ty.