Skateboard nás spojil

30

,,Damian," zavrčal som.

,,Ahoj, Eric," s arogantným úškrnkom k nám zamieril.

,,Čo by si chcel, Damian?" naoko arogantne sa spýtal Bryan, stále objímajúc uplakanú a vystrašenú Melanie.

,,Vy sa poznáte?" prekvapene som sa opýtal.

,,Už sme sa stretli," odvetil Damian s miernym nezáujmom.

,,Aha..," zamrmlal som skôr pre seba.

,,Čo ťa to tak prekvapuje?" výsmešne sa opýtal Damian.

,,Povieš už konečne, prečo si tu?!" zúrivo som ignoroval jeho otázku a vybehol naňho tou svojou.

,,Ukľudni sa, chlapče. Všetko sa dozvieš, no možno nie teraz," adresoval mi. Potom sa obrátil k Bryanovi a povedal: ,,Ty s tvojím dievčaťom sa choď zabaviť, ako si plánoval."

,,A ty odkiaľ vieš o našom výlete?" nahnevane sa spýtala Melanie.

,,Inak, to by aj mňa zaujímalo..," pridal som sa.

Bryan s Damianom na seba hodili neidentifikovateľný pohľad. Fajn, teraz nastupuje tvoja schopnosť. Ozvalo sa podvedomie. Začal som búrať všetky steny najprv v Bryanovej hlave a potom v Damianovej.

Bryanove myšlienky:

Kokos, keby sa o tomto Mel dozvedela, tak by bolo po mne... Po nás všetkých. Nemôže vedieť o našich plánoch. Ak sa dozvie, že viem o všetkých plánoch jej smrti a smrti jej rodiny, tak ona sama ma zabije. Nemôže vedieť o tom, že ju chcem, teda musím zabiť.

Damianove myšlienky:

Už sa neviem dočkať, kedy tú malú mrchu uvidím mŕtvu. Teším sa na uplakané oči Erica a jej priateľov. Bude ma baviť sa pozerať na tie smútočné tváre. Bude to pekný pocit, keď budem na ich pohrebe stáť niekde vzadu a pozerať sa na všetkých. A potom možno prehovorím... Že bude v našich srdciach a podobné kraviny, ktoré sa hovoria na všetkých pohreboch, no polovica zo zúčastnených to nemyslí vážne.

,,Ty bastard!" nazúrene som sa vrhol na toho zasrana - Damiana.

,,,Hej! Čo robíš?!" snažil sa brániť, no márne. Už som mu pritláčal lakeť na hrdlo, aby som mu sťažil dýchanie.

,,Ty skončíš v nemocnici, ak nie horšie!" kopol som mu do slabín a sledoval, ako sa snaží odolať.

,,Máš na to rozumný dôvod?" pridusene sa spýtal.

,,Áno," bez akéhokoľvek zveličovania som odvetil. Potom som vstal a ešte raz ho kopol do rozkroku. Zamieril som do auta pre niečo ostré. Našiel som malý vreckový nožík a pištoľ. Zobral som ten nožík a vrátil sa k Damianovi. ,,Teraz sa už budeš krotiť, všakže?!" povedal som a zabodol mu ho do boku.

,,Prečo to robíš?" slabo sa ozval.

,,Lebo. Mám na to svoje dôvody. Mel, volaj záchranku a tvár sa vystrašene," hodil som Melanie môj telefón a podišiel som k Bryanovi. ,,A ty, nerob všetko, čo ti povedia," povedal som a vlepil mu silnú facku, až spadol.

,,Čo robíš?!" zhrozila sa Melanie.

,,To ti vysvetlím, keď dotelefonuješ. Povedz im miesto, teda prvá benzínka na sever od LA, a že si ho tu našla. Nič viac. Ak budú chcieť ešte niečo, telefón daj mne," povedal som jej inštrukcie a ďalej sa už nepýtala. Medzitým sa Bryan postavil na nohy a kráčal ku mne.

,,To bolo začo?" sykol mi do tváre a nadvihol ma za košeľu.

,,Zabudol si na niečo... Viem čítať myšlienky. A vy dvaja, ste sa pozabudli."