Skateboard nás spojil

17

Začiatok nového školského roka

Stojím so svojou partou pred novou školou a čakáme, kým sa niečo bude diať.

,,Sme tu už pol hodinu! Kedy to konečne začne?!" mrmlala som si popod nos. Už ma to fakt nebavilo.

Pozerám sa okolo seba a vidím obyčajné teenagerské decká. Dalo by sa ich rozdeliť do štyroch stredoškolských skupín: dotieraví ľudia, štetky, šprti a tí, ktorých nič netrápi. Všetci tu prítomní stoja vo svojich skupinkách a my štyria nie sme výnimkou. Naša partia má päť členov; ja, Nathan, Tini, Kevin a Stefanie. Nath tu teraz s nami nie je, lebo on už zmaturoval a povedal, že už školu nechce ani vidieť. Aj keď len blafoval, lebo školu určite ešte za svoj život uvidí. Pravý dôvod je Tom. Musí sa oňho starať. Kevin si z Nathom dobre rozumejú. Vlastne naša crew je celá popárikovaná, až na mňa. No nechcem sa k tomu vracať. Bez Luka som už pár mesiacov a síce neušiel deň, kedy som naňho nemyslela, je mi takto asi dobre. Od môjho pobytu u otca som sa s Kevinom dosť zoznámila. Je to fakt fajn chalan. Ak mám niečo povedať o otcovi, tak sa dosť zmenil. Bývam u neho a snažím sa s ním vychádzať v dobrom. I keď, stále som na neho nahnevaná, alebo no neviem, ako to povedať. Proste stále k nemu necítim ten dcérsky put, aký by mal byť k otcovi. Necítila som ho ani v detstve, pretože ma neustále obviňoval za maminu smrť, a keď nie to, tak mňa a brata bil. Bill sa snaží byť dobrým otcom, a ak mám pravdu povedať, tak mu to celkom ide. Nechal ma u neho bývať, vraj som moc mladá na osamostatnený život. Asi si neuvedomil, že už som tak žila, a že mám peniaze, aby som sa v takom živote uživila.

Z môjho premýšľania ma vytrhol riaditeľ. Začal nás vítať, rozprával o novinkách školy, jej históriu a podobné kraviny, ktoré nikoho nezaujímajú. Teda okrem šprtov. Tí dávali pozor a hltali každé slovo až moc. A to myslím úplne vážne. Stáli s otvorenými ústami a s vygúlenými očami pozorovali riaditeľa. Musela som sa nad nimi uškrnúť. Pozrela som na Tini, no tá bola zabratá do rozhovoru so Stefanie. Bavili sa o blbostiach, ako sú nové topánky, šaty, oblečenie a tak ďalej. Potom začali preberať chalanov, aj keď každá už svojho princa mali. Kevin im nevenoval pozornosť. Drgla som do neho.

,,Čo je?" zmätene na mňa pozrel.

,,Nič. Asi nepočúvaš ani riaditeľa, ani baby. A si nejaký tichý. Deje sa niečo?"

,,No, n-nie. Malo by?"

,,To už musíš vedieť ty. Ale ak by niečo bolo, tak na mňa sa môžeš spoľahnúť. Na to pamätaj."

,,Budem," povedal a dal si ruku okolo mojich pliec. (Presnejšie povedané, takmer ma priškrtil.)

,,Tak, stredoškoláci, poberte sa za svojimi triednymi učiteľmi do tried!" zvolal riaditeľ a všetci sa začali stavať ku svojim učiteľom, len my a ostatní nováčikovia sme stáli a čakali, či nás niekto zavolá.

,,Tretiaci!" počula som, ako zakričala nejaká učiteľka. Ja a Stef sme sa pobrali tým smerom a Kevin s Tini sa pobrali k maturantom. Potom sa všetky ročníky, vrátane nás, vybrali do tried.

Naša kmeňová trieda bola celkom veľká. Viem, stále sa budeme presúvať, ale aj tak budeme mávať hodiny aj tu. Síce len niekedy, ale to tiež nevadí. Sadla som si do predposlednej lavice ku oknu so Stefanie. Dúfam, že budeme spolu mať aspoň dve hodiny za deň, inak to neprežijem.

,,Tak decká, rozvrhy vám rozdám o chvíľu, teraz si idem zapísať vaše mená," piskľavým hlasom povedala učiteľka a otvárala nejaký malý zošit. Usudzujem, že tu takto všetci budeme mať hodinu. Niekedy.

,,Decká, ktorých priezviská sa začínajú na A sa prihláste!" zvolala a prihlásil sa jeden chalan. Tipujem šprt, ,,No, ako sa voláš? Ty si tu nový."