Skateboard nás spojil

6

S Lukom sme sa dohodli, že pôjdeme jazdiť, tak som sa rozhodla, že vyskúšam nový longboard. Zobral ma na nejakú úžasnú cestu. Keď som po nej išla, cítila som sa ako v raji. Počula som za sebou Luka, ako na mňa niečo kričí. Potom nič. Len tma.

Luke

,,Melanie! Pozor!" kričal som na ňu, ale už bolo neskoro. Narazila do diery v asvalte, ktorú si asi nevšimla. Zrazu len spadla na zem. Bežal som k nej a stále som na ňu kričal dúfajúc, že je stále pri vedomí. No keď som k nej prišiel, nehýbala sa. Človek by si myslel, že je mŕtva. Úplne bez pohybu, až na nepravidelne dvíhajúci sa hrudník. Vydýchol som si a ihneď volal záchranku.

V nemocnici

Sedel som na lavičke pred dverami, za ktorými s ňou zmizli. Bál som sa. Záležalo mi na nej a keby sa jej niečo stalo, vyčítal by som si to do konca života. Zrazu vyšli z dverí dvaja doktori.

,,Vaša priateľka je v poriadku. Prebrali sme ju a vraj si všetko pamätá. My sme nespozorovali nič nezvyčajné, takže bude môcť ísť domov. Chvíľu tu počkajte, o pár minút príde," prehovoril jeden z nich.

,,Ďakujem," odpovedal som.

Ako povedal doktor, o chvíľu som uvidel, ako vychádza z dverí. Zakýval som jej a podišla ku mne.

,,Bál som sa o teba," prehovoril som a objal ju. Ona sa o pár sekúnd spamätala a tiež ma objala.

,,Ďakujem," šepla mi do hrude a odtiahla sa. Zobrala si longboard a vybrali sme sa preč.

Melanie

Luke ma odprevadil až domov. A to domov, myslím doslova. Až ku dverám bytu. Odomkla som a vkĺzla dovnútra. Luke na mňa hodil ešte jeden pohľad, ktorým sa ma pýtal, či som naozaj v poriadku. Prikývla som a zavrela dvere. Vyzula som sa, odložila board a vybrala sa do obývačky. Zapla som si telku a len tak prepínala. Boli štyri hodiny poobede a brat tu zase nebol. Dnes sa ani neobťažoval napísať nejaký odkaz. Však prečo nie? Aspoň si pozriem film bez toho, aby sa tu niekto muckal. Mám Tini rada a mám rada aj svojho brata, ale niekedy mi s tým lezú na nervy. Možno len žiarlim na Nathana, že má frajerku. Narozdiel odo mňa. Chcela by som, aby tu bol môj najlepší kamarát David. S ním si úžasne rozumiem, vždy ma pochopí a nikdy nesklame. Čo ma prináša k nápadu, že mu napíšem, nech ide na skype.

Ja: Ahooj

Dave: Čauko, ako žiješ?

Ja: Všetko ti poviem, ale poď na skype.

Dave: Prepáč zlatko, ale nemôžem.

Ja: Obháj sa! Prečo?

Dave: Noo... Tak fajn. Ale len na chvíľku.

Hneď, ako to dopísal, som si zapla skype a zavolala mu. Chvíľu sme kecali o bežných veciach. Dozvedela som sa, že sa sťahuje sem do Londýna. Začala som kričať od radosti, no po chvíli som ostala len zaskočená. Ku Davovi si sadlo nejaké dievča a následne ho pobozkalo.

,,S kým voláš?" spýtala sa takým tým povýšeneckým spôsobom, čo ma zaskočilo ešte väčšmi.

,,To j-,"

,,Som Melanie. Davova kamarátka," skočila som Davidovi do reči.

,,Aha. Ja som Clare, Davova priateľka," predstavila sa a potom sme sa už len prepaľovali pohľadmi. Dave si to určite všimol, lebo si odkašľal.

,,Tak, zoznámili ste sa. Pokecajte si chvíľu, idem na WC."

,,Tak, ako dlho ste spolu?" spýtala som sa Clare chvíľu potom, ako Dave odišiel.

,,Asi dva týždne. A ty? Ako dlho ste kamaráti?"

,,Už asi 11 rokov. Sme najlepší kamaráti snáď od škôlky," odvedltila som a hodila úprimný úsmev.

,,Tak fajn. Videla som, ako si sa tvárila, keď som sa pri ňom objavila. A hovorím ti dopredu: Daj od neho ruky preč!"

Toto ma dostalo ešte viac, ako keď som ju zbadala. Ona si fakt myslí, že k nemu cítim niečo viac, ako priateľskú lásku? Ako dobre, Dave bol fakt sexy chalan s hlbokými modrými očami a havraními vlasmi. Nečudujem sa, že má dievča. Však v nejakej piatej triede som doňho bola zamilovaná. Ale razom to prešlo. Neviem prečo a ani mi to neprekáža. Ale že si myslí niečo tak absurdné?

,,Neboj sa. Dave je môj kamarát, nie frajer. A on nie je taký, že chalan na jednu noc. Takže ak ho sklameš, budeš mať dočinenia so mnou. Mne na ňom záleží ako na bratovi a toto by si fakt nezaslúžil," povedala som po chvíli.

Započula som buchnutie dverí sprevádzané smiechom, takže Nathini je doma. (p. a. Nathini = Nathan + Tini)

Medzi tým sa k hovoru vrátil Dave. Kecali sme ešte hodnú pol hodinu, potom už museli končiť. Asi si išli trochu užiť, ozvalo sa moje podvedomie.

•••••

,,Ahojte hrdličky," zanôtila som im, keď som vchádzala do kuchyne, kde večerali.

,,Ahoj samotár," vrátil mi to aj s úrokami Nath.

,,Haha," zaironizivala som, načo sa Tini z chuti úprimne zasmiala. Tini bola fakt fajn. Brala som ju ako super kamarátku a nie ako bratovu frajerku. Takto mi to vyhovovalo. A myslím, že oni sú na tom tak isto.

,,Kde ste boli?" spýtala som sa.

,,Na obede, potom som behala po obchodoch a Nath nemal na výber a všade ma nasledoval a potom išiel on do nejakého športu a tiež si kúpil nejaké prkotinky," prehovorila, keď sa Nath odišiel vyprázdniť, ,,Mel, môžem prosbu?"

,,Jasné, o čo ide?"

,,Naučíš ma jazdiť na skejte?"

,,Nevieš jazdiť?" spýtala som sa úprimným tónom.

,,No, neviem. A hanbím sa za to," prehovorila s náznakom smútku v hlase.

,,Nie je sa čoho báť. Normálne mu povedz, že nech ťa naučí jazdiť a je to."

,,Lenže, on mi kúpil penny a ja som mu povedala, že na tom viem jazdiť."

,,Aha. No dobre. Tak teda fajn, naučím ťa to," zasľúbila som jej.

,,Ďakujem!" zapišťala a hodila sa mi okolo krku.

,,Hej, segra! Nepreberaj mi frajerku!"

,,Neboj sa, brat môj, toto je len kamarátske objatie. A naviac, myslím si, že mám skôr záujem o opačné pohlavie," zagánila som na brata. Tini sa usmiala a šla spraviť čaje. O chvíľu sme už popíjali čaj pri nejakom horore. Tini bola nalepená na Nathanovi a ja, aj keď som sa tiež strašne bála, som len sedela zababušená v deke s čajíkom v ruke. Zrazu som sa mykla. Situácia v horore bola práve celkom strašidelná. Brat si to všimol a mávol na mňa rukou, nech idem k nemu. Odmietla som. Mám predsa nejakú tú hrdosť. Nie? Spýtala som sa samej seba v duchu.

•••••

Ráno som sa zobudila o deviatej. Slnko ma príjemne hrialo na tvári. Mali sme jesenné prázdniny. Vstala som, dala sa trochu dokopy a zbehla do kuchyne. Na chladničke bol pripnutý lístok od brata, že išiel robiť psychickú podporu zúfalému kamarátovi a vráti sa okolo obeda. To bola skvelá šanca na učenie Tini na penny. Išla som ju zobudiť.

,,Je čas učenia a nie vylihovania!" zakričala som v bratovej izbe, kde Tin spala, kým som odhŕňala závesy.

,,Čo?" zamrmlala a pretrela si oči.

,,Že Nath išiel robiť svojmu zúfalému kamarátovi psychickú podporu a vráti sa okolo obeda. To je skvelá príležitosť na naučenie sa na penny!" zopakovala som.