Skateboard nás spojil

27

,,Mohla by som pár dní bývať u teba?" spýtala som sa Bryana.

,,Jasné."

,,Naozaj ti to nebude vadiť?"

,,Nie, nebude," usmial sa.

,,Dobre."

Veľmi ma potešilo, že sa nevypytoval na detaily a dôvody.

,,Mám nápad. Teraz pôjdeme ku mne, nech si zoberiem auto a hodím ťa domov po nejaké veci. Potom sa pôjdeš zabývať," navrhol. Prikývla som a vyšli sme do centra. Nasadla som na long, on na ten svoj a odrazili sme sa smerom k jeho ulici. Predsa len si zobral longboard. Dúfala som v to.

,,Ale long si u teba už môžem nechať, však?"

,,Hej. Nebudeš predsa behať hore-dole s takým boardom," usmial sa a pridal. Musela som dať viac sily do odrazu, aby som za ním stíhala.

•••••

,,Takže, čo všetko potrebuješ?" spýtal sa ma Bryan. Opieral sa o moju zárubňu a pozoroval ma, ako vyhadzujem na posteľ potrebné veci k nemu.

,,Na ako dlho ma u seba necháš bývať?"

,,Ako dlho chceš."

,,Aha. Takže... Stačí mi toto?" ukázala som na kopu na posteli. Bolo tam všetko; od nohavíc, cez tričká a svetríky, až po spodné prádlo. Bryan podišiel k posteli a zobral do rúk moju bielu čipkovanú podprsenku.

,,Ja si myslím, že spodné prádlo by stačilo," uškrnul sa a zobral ešte dvojo bavlnených nohavičiek.

,,Bryan!" vytrhla som mu to z rúk a hodila do kufra, ktorý som si medzitým pripravila na posteľ.

Zišli sme dole. Ignorovala som otca a Katarínu a Ericovi som ,,poslala" myšlienky môjho plánu. Prestal sa na mňa sústrediť a prikývol. Otec sa čudesne zatváril. Bez ďalších zbytočných slov sme s Bryanom vyšli z domu, veci hodili do auta a vyrazili sme.

Eric

,,Čo mal znamenať ten pohľad?!" naštvane sa ma opýtala mama.

,,Nezaujímala si sa o mňa devätnásť rokov, tak prečo by som sa ti mal spovedať?"

,,Lebo som tvoja mama a chcem ti tie roky vynahradiť," vážne prehovorila.

,,Samozrejme," zamrmlal som a začal svoju myseľ sústrediť na tú jej. Stále si v hlave opakovala, že bola zlá matka, a že to chce vynahradiť aspoň jednému z jej detí. Neviem o tom, že by som mal súrodenca.

,,Ale Eric,-"

,,Čo mami? Teraz mi ideš hovoriť o ďalšom decku, ktoré si zle vychovala? Netreba, nestojí to za reč."

,,Odkiaľ vieš o Márii?" Mária? To čo je za meno? Však Európske, zabudol si? Och áno, ako som mohol. Ona dáva len Európske mená. Moje meno sa nemá písať Eric, ale Erik. Lenže ja bývam v Amerike takmer celý život, preto tá úprava mena.

,,To je ďalšia vec, ktorú si premeškala," prehovoril som po malej chvíli.

,,Určite o nej viem. Ja viem o všetkom, čo sa stalo v tvojom živote."

,,To akože si ma dala sledovať?"

,,Tak nejak."

,,A to akože ako dlho?"

,,Pár rokov."

,,Viac ako päť rokov?"

,,Nie," priznala.

,,No vidíš..."

,,Čo sa stalo pred piatimi rokmi?" vyzvedala.

,,Bol som na operácii. A bola vadná," odvetil som. Neplánoval som jej hovoriť celú pravdu.