Skateboard nás spojil

28

Eric

Vyštudoval medicínu, chodil na kung fu, teda bol výborný bojovník. Keď mal osemnásť, zúčastnil sa svojej prvej akcie s miestnou mafiou. Oficiálne sa stal mafiánom, keď mal devätnásť. V ten rok zabil presne 203 ľudí. Teraz má dvadsaťjeden rokov a je jeden z najhľadanejších ľudí v Amerike. Čítal som informácie o tom Damianovi. Takže chlapec je nám tu vzdelaný a telesne zdatný.

,,Eric? Poď dole! Otec chce s tebou hovoriť!" kričala na mňa mama. Nechcelo sa mi tam ísť, ale bol som zvedavý, čo zase odo mňa chcela.

,,Čo je?" otrávene a znudene som sa spýtal, keď som vyšiel z výťahu.

,,Eric, toto je..."

,,Damian Daniel Dristol," dokončil som za neho. Toto je ten chalan, ktorý chcel odstrániť Melanie. Sústredil som sa naňho a on na mňa. Žeby sa mi chlapec hrabal v hlave? Si to ty. Pomyslel som si. Nič nereagoval, takže ma nepočul. Smrdíš, pokračoval som. Chcel som sa uistiť, či ozaj nič nevie. Nikto ťa tu nechce, tak vypadni. Nič. Stále mal kamennú tvár. V poriadku.

,,A ty si Eric Doyle."

,,Presne tak. Ale to je normálne, že vieš moje meno, keď ma otec už predstavil."

,,Pravda, ale kto povedal, že som ho nevedel už skôr?" provokoval.

,,Aj keby, je mi to jedno. Práve sme sa oficiálne zoznámili," s miernou dávkou sarkazmu som povedal. Sral ma. Veľmi.

,,Takže, Eric. Teba som chcel o niečo poprosiť," prehovoril otec.

,,Už vidím tie tvoje prosby," zamrmlal som. On nevie prosiť, on len prikazuje.

,,Chcem, aby si sa pridal do gangu."

,,Uhm iste, a ja chcem, aby si sa začal správať ako otec. Vidíš? Oboje sú nesplniteľné."

,,Eric!"

,,Áno, Bill?"

,,Ovládaš bojové športy, máš skvelú mušku a..," nedopovedal.

,,A?" schválne som mu nečítal myšlienky. Chcel som, aby mi to povedal sám.

,,Neviem, či je vhodné o tom tu hovoriť."

,,Smelo."

,,A tá tvoja schopnosť..," takže on o tom vie?

,,Aká?"

,,Dokonale vystreliť aj so zatvorenými očami. Vždy vieš, kde sa protivník nachádza. Neviem, ako to robíš, ale fascinuje ma to a chcem, aby si to naučil aj ostatných."

,,Žartuješ?" bol som prekvapený a nenamáhal som sa to skrývať. Aspoň, že to nevie. To je jediné šťastie.

,,Vyzerám, že žartujem?"

,,Možno, trochu."

,,Tak aby bolo jasné, myslím to vážne. A nebola to otázka. Bol to príkaz. Budeš učiť ostatných mafiánov v mojom gangu tvojej schopnosti."

,,Nie. Oni sa to nikdy nenaučia. Ja by som to tiež nevedel, keby..," zasekol som sa. Povedal som už moc. ,,To je jedno. Proste nie."

,,Ale áno!"

,,Otec, neser ma," zavrčal som. Damian na nás len zmätene hľadel.

,,Nie si ty nejaký drzý?!"

,,Och čosi! To by som si nikdy nedovolil," s riadnou dávkou sarkazmu som povedal.

,,Prestaň si dovoľovať!" kričal. Nazrel som mu do mysle. Chcel plánovať moju smrť, no potreboval ma, tak to zavrhol.

,,Aj tak ma potrebuješ. Keby aj plánuješ moju smrť, uvedomuješ si, že ma potrebuješ," trápil som ho. Chcel som, aby mal odo mňa odstup.