You Catch My Eye

Deň kedy sa stretli

Derek sa škaredo mračil na kúsok pokrkvaného papierika pred sebou. Príbeh vrytý do tváre

V živote by ho nenapadlo, že niečo čo znie tak ľahko, bude tak ťažké. Jednoduchá črta, ktorá by ho mala napadnúť pri pohľade na niekoho. Čo ho ako prvé napadne pri pohľade, na tú osobu. Je dobre známe, že každý má niečo za sebou, príbeh skrytý pod pokožkou. Išlo však o to, ako ten príbeh vyčnieva. Čo ho robí špeciálnym a neprehliadnuteľným. Derek si musel podráždene odfrknúť, keď si spomenul na svoje úvahy z pred pár dní o tom, že to nebude ťažké. Nemôže byť predsa ťažké nájsť niekoho, kto si už niečo odžil a je to na ňom vidieť, nie? Bože. Ako veľmi sa mýlil.

Bol koniec ôsmeho dňa a on (ako inak) nikoho nemal. Na niektoré veci bol jednoducho strašný pedant a perfekcionista a fotenie bolo jednou z nich. Sám sebe si nemohol dovoliť, nájsť niekoho, kto by presne podľa neho neodpovedal zadaniu. Nemohol spať, vediac, že hneď prvú vec svojej práce odflákol. A tak pokračoval v pátraní. Najprv si zo zvedavosti opäť pozorne prezrel profilovky svojich známych na sociálnych sieťach. Nič. Začal venovať väčšiu pozornosť svojim spolužiakom. Nič. Posledné, čo mu ostávalo bolo chodiť po frekventovaných miestach a dúfať, že mu niekto padne do oka. Prechádzal sa rôznymi miestami, počínajúc kaviarňami, cez obchodné centrá až po posilovňu, do ktorej chodil. Nechcel ani vedieť, koľko náhodných ľudí si už o ňom pomyslelo, že je nejaký úchyl. Náladu mu nezlepšovalo ani vedomie, že všetci ostatní si už partnera v tejto veci našli. Prvý bol samozrejme Boyd. Po ňom Malía a dnes ráno mu napísal Scott, že konečne našiel toho svojho. Samozrejme, že mal Derek náladu pod psa. Bol mrzutý a v kútiku mysli sa mu ozýval malý hlások strachu. V živote by on Derek Hale nepriznal porážku, no mal predsa malý pocit úzkosti, že do desiateho dňa si nikoho nenájde. A to by preňho, s jeho prehnanými očakávaniami, bola porážka. Otrávene pokrútil hlavou a išiel spať. Ľahol si a tvárou sa otočil k nočnému stolíku, na ktorom mal položený svoj obľúbený fotoaparát. Zaťal zuby a sám seba mentálne nakopal. Nech sa deje, čo sa deje, svôjho modela si nájde.

Stiles sa začal pomaly prebúdzať, klipkajúc očami do slnečného svetla, ktoré prenikalo do izby skrz žalúzie. Pomaly si vzdychol a otočil sa na chrbát. Ozvalo sa hlasnú vymňauknutie a pocítil ako sa zpod neho hrabe jeho mačka. Ckol, keď pocítil ako sa mu jej malé, ostré drápky zaryli do pokožky. Našťastie, už bol zvyknutý a neriešil to. S prižmúrenými očami sledoval ako sa jeho biela mačka so šedými škvrnkami opäť usalašila na vankúši, kúsok od jeho hlavy.

,,Sorry Emery, ale nemáš sa mi pchať k zadku." Prehovoril k svojmu zvieratku a pozrel sa na digitálne hodiny. 10:36. Musel sa potešene usmiať, pri pomyslení na ľudí, ktorí sú už dávno v práci alebo v škole. Potešene si natiahol údy a vstal. Videl, ako sa Emery zakutrala pod teplú prikrývku, ktorú opustil. Potvorka malá. Vzal si zo skrine čistý uterák a išiel sa osprchovať. Zaliala ho vlna slasti, keď na pokožke pocítil prúd teplej vody. Pustil sa do umývania a kúpeľňu onedlho naplnila para. Ako si rozotieral sprchový gél po tele, rukami došiel ku svojim bokom a uvedomil si, že je napoly tvrdý. S ľahkým úsmevom sa rozhodol, že sa o seba postará a čelom sa oprel o chladné kachličky pred sebou. Ľavú ruku mal tiež opretú o stenu a pravou sa začal hladiť pozdĺž celej svojej dĺžky. Začal pomaly a zľahka, dráždiac sa. Palcom si otieral hlavičku a vytváral menší tlak svojím stiskom. Keď už cítil, že je plne v pozore začal pridávať na intenzite. Vďaka vode kĺzal rukou ľahšie a vytváral tak túžebný efekt. Z úst mu unikol tichý vzdych, keď znova zmenil rýchlosť a už len zbesilo pohyboval zápästím. Zavrel oči a netrvalo dlho, kým sa kúpeľnou ozval jeho úľavný vzdych. Bokmi stále pumpoval do svojej ruky ako striekal semeno. Srdce mu búšilo a zrýchlene dýchal ako sa pohyboval v dozvukoch svojho potešenia.