You Catch My Eye

Krič, prosím krič

  ,,Takže ty mi tvrdíš, že sa na teba vrhla a ty si v tom úplne nevinne? Že na teba robila oči a ty si si to všimol až vtedy keď jej ruka vyletela k tvojmu rozkroku? A že tá nahá fotka, ktorú ti poslala na mobil, na tvoje súkromné číslo, je prvá a žiadna predtým nikdy nebola?"

  ,,Presne tak."

V miestnosti nastalo hlboké ticho, ktoré miestami príležitostne prerušil dajaký zvuk, ktorý vydala Stilesova mačka. Derek so sklonenou hlavou čakal na verdikt. Dobre si uvedomoval do akej kaše sa dostal, a že si za to môže iba on sám. Po všetkej svojej snahe, ktorú vynaložil na to, aby Stilesa získal, ho stratí pre svoju blbosť a zaslepenosť.

 Vtom sa Stiles postavil zo svojho miesta, obliekol si mikinu a vybral sa ku vchodovým dverám.

  ,,Kam ideš? Povedz niečo, prosím," zaúpel Derek, no Stiles k nemu ostal stáť otočený chrbtom.

  ,,Som celkom hladný, tak sa idem von prejsť a kúpim nám niečo na jedenie. Ty si zatiaľ sprav pohodlie a počkaj ma tu," odvetil nevýrazne.

 ,,To ma tu len tak necháš? Bez jediného slova k tomu, čo som ti povedal ako veci naozaj sú?"

  Tieto slová prinútili Stilesa sa pomaly otočiť k Derekovi tvárou. Vyzerala byť prázdna, bez emócií. Derek však vedel, že za tou maskou zúri more emócií. 

  ,,Derek, pevne verím, že hocijaké slová by som ti v túto chvíľu povedal, neskôr obaja trpko oľutujeme. Idem sa teda prejsť, kúpiť jedlo, najlepšie nejaké poriadne nezdravé, a keď sa vrátim už s čistejšou hlavou, tak až potom sa porozprávame. Jasné?"

  Derek len prikývol a nenašiel v sebe ďalšie slová argumentu. Stiles však pokračoval.

  ,,Ten čas čo budem preč bude aj tvojím časom Derek. Počas neho sa rozhodni, či chceš v tomto našom vzťahu naplno pokračovať a počkaj tu na mňa alebo ak máš nejaké pochybnosti, či si nie si niečím istý, tak radšej odíď. Predtým, než sa vrátim," a s tým zatvoril za sebou dvere a nechal tak Dereka osamote. Ako oparený hľadel na dvere, za ktorými Stiles zmizol a nedokázal uveriť kam sa dostali. Urobil teda prvú logickú vec, ktorá ho napadla. Vybral sa k Stilesovmu kabinetu s alkoholom a po krátkom pohľade odtiaľ vytiahol fľašku whiskey. Celú si ju vzal aj s pohárom a sadol si na zem pred gauč, o ktorý sa oprel chrbtom.  Nalial si poctivý pohárik, no keď už si ho chcel priložiť k ústam zastavil sa. 

  Chcel to, potreboval to a zároveň sa k tomu nedokázal odhodlať. V hlave mu vírilo snáď tisíc vecí. Nejaká jeho čas si uvedomovala, že veci išli pomaly no postupne dolu z kopca od jeho záverečnej vernisáže. Ťažko si to pripustiť, no bolo tomu tak. Dokázal, že aj ako každý arogantný chlap na svete. V momente kedy Stilesa získal mu ani nenapadlo, že oň ho môže prísť. Niežeby ho bral ako samozrejmosť, no určite sa tak v niektorých aspektoch nevedomky správal. Chcel si otĺcť hlavu o stenu za každý jeden raz kedy sa oneskoril kvôli tomu, že niekde ostal dlhšie kvôli.. kvôli Paige.

  Teraz keď ho napadlo to meno, pocítil na jazyku jed a hnev na tú ženu. Razom si už nedokázal spomenúť na nič čo mal predtým na nej rád a čo rešpektoval. Začal si v hlave premietať všetky ich stretnutia a rozhovory. To ako sa naňho usmievala, letmé dotyky, z ktorých si nič nerobil a veľavravné pohľady, ktoré naňho hádzala, ktoré si pomýlil za kamarátske. Uvedomil si, že v slečne Paige sa hlboko zmýlil a v súvislosti s ňou ho napadla ešte jedna čierna myšlienka. Čo ak získal tú prácu, na ktorú nemal v podstate žiadne predchádzajúce kvalifikácie na dostatočnej úrovni, len preto lebo s ním niečo chcela mať? Bolo všeobecne známe klišé, že muži si najímali krásne sekretárky lebo ich chceli pretiahnuť, no prekvapilo ho, že takéto veci sa dejú aj opačne.