You Catch My Eye

Vypočuj si ma

  Derek bol v novej práci primerane spokojný. Bolo to akčné a nové a nemal v skutočnosti právo na nič si sťažovať. Preto sa tak trochu pripadal ako nevďačný zmrd za to, že sa tam necítil šťastným. Skúsenosti boli nad zlato, príjemná aj keď trochu nervy drásajúca atmosféra na pracovisku a unikátne vzťahy s kolegami plus možnosť kde tu sa stretnúť s niekým známym. Ako už raz povedal, na svete boli tisícky ľudí, ktorí by za jeho prácu vraždili. On sa však nevedel dokopať k tomu, aby aspoň predstieral nadšenie keď všetci okolo neho vyzerali akoby si ráno ešte narýchlo trochu šňupli zo slnka. Nie je inak možné aby boli všetci takí veselí a rozjarení hneď od rána. Derek pomaly začal zisťovať ako moc mu chýba jeho stará partia kamarátov, ktorí dokázali v pohode pochopiť, čo za introverta Derek v skutočnosti je. No už nebol so svojou starou partiou. Škola sa im skončila a nastával preňho čas pochlapiť sa. To znamenalo premôcť a chodiť spoločne s kolegami von. Nebolo žiadným prekvapením, že ľudia z módneho časopisu obľubujú výstredné miesta kde vám nedajú ani pohár vody zadarmo. Derek to však všetko pokorne znášal aj keď často odchádzal s  bolesťou hlavy od toho ruchu, ktorým bol povinne obklopený. 

  Medzi ľuďmi, s ktorými chodil von boli prekvapivo aj členovia vedenia firmy a často sa medzi nimi objavovala aj slečna Paige. Paige a jej vždy skúmavý pohľad a prívetivý úsmev. Nejeden raz ho oslovila a skončili spolu ponorený  v hlbokom rozhovore nedbajúc na ostatných kolegov. Derek mal pocit, že v nej našiel niečo ako dobrú kamarátku. Bola milá a zábavná, vždy si vedeli nájsť tému na rozhovor a nikdy na ňu nepozeral inak ako s rešpektom a úctou. Preto to prišlo ako šoková facka, keď jeden večer pocítil na stehne jej ruku. Udivene na ňu pozrel a on na sa naňho tak ako vždy sladko usmiala. Všetci ich kolegovia boli na tanečnom parkete a Derek sa nemohol dočkať kedy odtiaľ konečne odíde aby mohol ísť za Stilesom, ktorý mu písal, že sa s ním o niečom potrebuje porozprávať. Napriek jeho správe sa však Derek zdržal lebo dnes medzi sebou vítali nováčikov z dizajnového oddelenia. Napriek urpútnemu pocitu utiecť z hlučného prostredia klubu sa Derek snažil ostať spoločenský hodný čas pred tým, než by sa slušne ospravedlnil. 

  Ruka na jeho stehne sa posunula vyššie.

  ,,Ehm, slečna Paige? Čo to robíte?" spýtal sa a dúfal, že ho cez techno hudbu počuť. Paige však očividne nemala chuť prekričovať speváčkin jakot a naklonila sa tesne k nemu. Do ucha ho udrel jej horký dych.

  ,,Nie je to snáď jasné Derek?" spýtala sa ho podmanivým hlasom a stisla mu nohu. Derek sa nepríjemne pomrvil.

  ,,Slečna Paige, myslím že ste toho priveľa vypili. Toto čo robíte.."

  ,,Je presne to čo chcem robiť. A ver mi treba viac na to aby som bola opitá, než iba jedno pivo. Som perfektne pri zmysloch a viem čo robím," povedala a pritisla sa mu hruďou k boku. Derek pocítil jej mäkké prsia, no nijaké vzrušenie. Len zahanbenia a zmätenie z toho čo sa deje.

  ,,Prosím prestaňte," povedal a začal sa od nej odsúvať, keď v tom ho chytila za golier košele a trhla ním dopredu. Len tesne sa stačil vyhnúť a jej pery pristáli na jeho líci, kúsok od jeho pier. Pohoršene sa od nej odtiahol a po prvýkrát sa na svoju šéfku škaredo pozrel.

  ,,Prepáčte, no už musím ísť," povedal neoblomne, vzal si veci a s vystretým chrbtom odtiaľ odišiel. Neotočil sa, nepozdravil kolegov na rozlúčku, nič. Len odtiaľ odišiel a ani sa neunúval rozmýšľať o tom, či bude mať zajtra ešte prácu.

  Medzitým si jedna veľmi úspešná žena uvoľnila vrchný gombík na svojej halene a slastne si odpila zo svojho drinku.

  ,,Ťažko dostupný. Hmmm. To sa mi páči," povedala si pre seba Paige a na perách jej hral milý úsmev. Len pri dlhodobom pozorovaní by človeku došlo, že na jej úsmeve v realite nič milé nebolo.

  Derek zatiaľ uháňal do Stilesovho bytu a srdce mu bilo ako splašené. Stále bol plne šokovaný tým, čo sa stalo a mal problém tomu uveriť. Vari ich rozhovory znamenali pre Paige niečo viac? Žeby ju neúmyselne zavádzal? Derek pokrútil hlavou a otvoril vchodové dvere Stilesovho bytu. Dúfal, že už čoskoro sem nebude musieť chodiť. Chystal sa požiadať Stilesa, aby sa k nemu natrvalo presťahoval. Osobne sa už nevedel dočkať ich spoločného žitia. Predstava, že sa každý deň zobudí a prvé čo uvidí bude Stilesov rozkošný nos, a že keď sa vráti z práce tak na neho nebude čakať prázdny byt, ho hriala pri srdci.

  Avšak pri slovách ,,Potrebujeme sa porozprávať" Derek trochu zamrzol a sadal si na gauč k svojmu priateľovi. Hlavou sa mu v sekunde prehnalo snáď tisíc myšlienok o tom o čom sa Stiles asi môže chcieť porozprávať. Možnosť, že sa Stiles nejakým zázračným obratom dozvedel o Paiginom pokuse ho zviesť, sa neustále opakovala. Derek sa však upokojil a počúval, čo mal Stiles na srdci. Predsa len v tej veci s Paige bol nevinne. Nič zlé nespravil.

  Nakoniec sa však bavili o tom ako išiel Stiles na fotenie do módnej agentúry. DErek z toho úprimne nebol nadšený, no mal pocit, že nemá právo sa nejako vážne hnevať ani to Stilesovi zazlievať. Za normálnych okolností by sa určite prejavila jeho majetníckejšia stránka a mal by čo robiť aby nebol podráždený z myšlienky, že niekto cudzí mal tú možnosť zachytiť Stilesa objektívom. Prvoradé v tej chvíli bolo aby bol Stiles šťastný. Derek chcel naladiť správnu chvíľu kedy by ho konečne požiadal aby začali spolu bývať. Na chvíľu však odišiel z miestnosti a keď sa vrátil ostal stáť ako zarazený. Niečo bolo zle. Stiles vyzeral ako socha a v ruke zvieral jeho mobil. Keď sa naňho pozreli medené oči Derekovi stislo srdce. Toľko bolesti..

  Stiles k nemu ráznym krokom pristúpil, dal mu mobil a povedal jediné. 

  ,,Vysvetli."

Derek však nevedel ako. Ako obarený hľadel na displej, kde sa vynímalo nahé poprsie jeho šéfky. Otváral ústa ako ryba a netušil, čo sa to deje.

  ,,Ja-ja, to nie je ako si myslíš! T-toto musí byť nejaký omyl Stiles."

  ,,Omyl hovoríš? Tak ten omyl tam má napísané tvoje meno červeným so srdiečkom!" skríkol po ňom Stiles a začal plakať.

  ,,Ty si mal byť iný! Ty Derek, ty!" kričal Stiles a päsťami ho začal byť do hrude. Derek to znášal bez toho aby sa len trochu bránil.

  ,,Stilesi, prosím ukľudni sa."

  ,,Ja sa nebudem ukľudňovať," vrátil mu Stiles a tresol ho do ramena.

  ,,Tak si ma aspoň vypočuj. Nič viac od teba nechcem. Len aby si si ma vypočul," prosíkal Derek.

  ,,Prečo? Aby si mi mohol klamať?"

 ,,Nie, aby som ti mohol povedať pravdu," povedal Derek hlasnejšie než zamýšľal a Stiles sa ešte viac rozplakal. Derek si ho opatrne privinul k hrudi a považoval to za zázrak, že sa od neho Stiles neodtrhol. Stiles sa celý triasol a Derek sa cítil tak bezmocne ako ešte nikdy.

  ,,Prosím, len si ma vypočuj," povedal šepkavým hlasom a pobozkal Stilesa na temeno hlavy.

Týmto, by som vám chcela oznámiť, že tento príbeh sa blíži ku koncu. Ešte pár dielov a príbeh uzavriem. Už teraz mi to je ľúto.

Zároveň vás chcem aj upozorniť na to, že som vydala novú poviedku pod názvom He Belongs To Me. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Na záver škole povinným prajem veľa úspechov v novom školskom roku a nech sa vám všetkým darí.

Vždy s úsmevom

WandaNezmar