You Catch My Eye

Dohoda

Momentov, počas ktorých Stiles Stilinski nevedel, čo povedať, bolo veľmi málo. Naozaj. Bol známy svojou nekonečnou zásobou rýchlych sarkastických odpovedí. Plus, keď chcel mohol ľudí priviesť do šialenstva svojím neustálym rozprávaním. Hej. Stiles bol majster slov.
Preto aj jemu samému bolo divné, že práve v tej chvíli nevedel, žiadne nájsť. Len tam tak stál, uprostred ulice a s otvorenými ústami hľadel na muža pred sebou. Na Dereka. ,,Čo že sa ho to opýtal? Že či sa mu nestane modelom? Čo?!"

,,Čo?" Vyšlo z neho. Bol viac než zmätený.

,,Či by si bol mojím modelom a pózoval mi pred fotoaparátom. Prosím." Derek vyzeral naozaj úpenlivo, akoby ho smrteľne potreboval. Stilesa už dlho nikto nepotreboval. Nie takto.
Rýchly pohľad na jeho hodinky mu prezradil, že ak si nešvihne, zmešká do roboty. Povedal teda to jediné, čo ho práve napadlo. Bez rozmyslu.

,,O dve ulice ďalej je tetovací salón s názvom Tatuaje. Končím tam o siedmej. Keď budeš ešte stále chcieť, aby som ti pózoval, tak si po odpoveď budeš musieť prísť. Musím bežať." Ani nečakal na jeho reakciu a znovu sa rozutekal preč. Potreboval si to celé premyslieť a na to bolo najlepším miestom jeho práca. Avšak ako utekal, nevidel Derekov široký úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári, keď pozoroval vzďaľujúceho sa chlapca. Stiles mu nepovedal áno, no ani nie a to dalo Derekovi obrovský pocit nádeje.

Stiles bol celý deň myšlienkami inde. Neustále myslel na ranné udalosti a nemohol uveriť, že sa to stalo. Uvidel ho fotograf a poprosil ho či mu nebude modelom. On. On, ktorý mal jazvu tiahnucú sa takmer od oka k sánke na pravej strane tváre. On, ktorý bol potetovaný a mal v jednom uchu tunel a v druhom plug. On, ktorý mal na pokožke čierne bodky a bol podľa jeho vlastnej mienky príliš bledý. On, Stiles niekoho zaujal tak, že ho tá osoba chcela fotiť. ...,,Že si perfektný." Tie slová mu rezonovali mysľou. Pristihol sa ako pozerá do prázdna rozjímajúc o tom, že tam vonku je niekto pre koho je perfektný
Nemohol tomu uveriť.
Kira si jeho rozpoloženia všimla tak isto ako aj jeho šéf Danny, ktorý ho neskôr poslal dokúpiť zásoby. Jednorázové rukavice, vazelínu, dezinfekciu a jednorázové žiletky. Bože, človek by si myslel, že ak si niekto ide dať urobiť tetovanie na lýtko, tak si tú nohu oholí. Ale to neeee. Veď načo. Tater oholí, no nie? Stiles bol vždy podráždený keď takého niekoho mal. Ako, sú pochopitelné miesta ako chrbát a tak. Ale ten prístupný zvyšok, ktorý majú niektorý jedinci zarastený ako medvede? Takých by fackal.
Vzdychol si a cestou z obchodu si snažil prevetrať hlavu na čerstvom vzduchu. Myšlienky mu opäť unikli k tmavovlasému cudzincovi s krásnou tvárou boha vojny. Derek Hale ho mátal a Stiles si nebol istý, čo urobí ak príde. Mal by mu povedať nie. Zdravý rozum by to povedal. Predsa len nemal overené, či tvrdil pravdu a navyše Stiles netušil a aký druh fotiek ide. Čo by sa stalo keby súhlasil a zistil by, že ide o fotenie aktov? Zdravý rozum mal svoje dôvody pre ktoré váhal, no niekde v kútiku duše mu to prišlo ako neuveriteľný nápad, ktorý by rád zažil. Jeho dobrodúžne ja chcelo vyskúšať, čo by z toho mohlo vísť. Ešte mal zvyšok dňa na premýšľanie.

Stiles bol nervózny. Očami sledoval ručičky na nástených hodinách a tŕpol kedy jeho fotograf príde. A či vôbec príde. Možno si to rozmyslel a po Stilesovom výstupe ho už nechce.
Deň v práci ubehol ani nevedel ako. Vytetoval jednému páriku navzájom ich mená, urobil niekoľko nových piercingov a potom sa asi tri hodiny babral s tieňovacími ihlami na tigrích plapách, ktoré si dal jeden muž vytetovať cez lopatky. Bol na svoje umenie perfekcionista a toho chudáka by z kresla nepustil skôr, než by bol so svojou prácou spokojný. Aspoň na čas zamestnal svoju myseľ a nesústredil sa na nič iné ako na rýsujúci sa obraz na pokožka pred sebou.
Teraz však už boli len dve minúty do siedmej a Stiles nevedel obsedieť. Nepríde. Príde? Čo mu povie?
Kira sa celý deň z neho snažila vypáčiť informácie o tom, čo ho tak vyviedlo z miery. Neúspešne. Teraz len spoza pultu sledovala ako jej kamarát bez hociakej emócie na tvári sleduje hodiny. Nevedela, čo sa deje, ale bola si istá, že o chvíľu sa niečo stane.
Všade už bolo upratané a na večer už nemali nikoho objednaného. Stačilo Kire len počkať do záverečnej a uvidieť, či niekto príde len tak z hola do prosta na rýchlovku. Zato Stiles mohol ísť už dávno domov. Stále tu však bol a síce mal na tvári masku, mohla vidieť slabé odzrkadlenie sklamania, či smútku v jeho očiach, keď hodiny ukazovali 19:07.
Už sa začal zberať preč, keď v tom sa hlasno roztvorili dvere a dnu vošiel zjavne niekto na koho Stiles čakal, súdiac podľa jeho reakcie.

,,Prepáč, chvíľku mi trvalo než som to tu našiel." Prehovoril Derek. Stiles len mykol plecom, že nič sa nedeje. Bol si dobre vedomí Kirinho zdvihnutého obočia za sebou.

,,To je v poriadku." A rozhostila sa trápna pauza.

,,Teda, ako si sa rozhodol? Vieš ohľadne toho môjho návrhu." Stiles mal chuť zakrútiť očami. Ten išiel rovno k veci.

,,Rozmýšľal som o tom a súhlasím pod istými podmienkami." Počkal než a Derek prikývne, že počúva a pokračoval: ,,Budem mať možnosť hocikedy z toho vycúvať ak by sa mi niečo nepáčilo. A pokiaľ tie fotky niekde uverejníš, nesmieš uviesť moje meno." Derekovi sa rozjarili oči a venoval potetovanému chalanovi úsmev.

,,Platí." Stiles neodolal a tiež sa naňho usmial.

,,Platí."

Ani jeden z nich dvoch netušil, čo im táto dohoda prinesie a čo v skutočnosti bude pre nich znamenať.