You Catch My Eye

Niečo tvrdšie..

Síce sa stretli len raz, Stilesovi bolo hneď jasné, ktorej zo štyroch osobností, ktoré si fotografi vybrali, je venovaná scéna pred ním. Alebo lepšie povedané, ružová izba s veľkou posteľou, s hŕbou kníh o matematike a móde a s toaletným stolíkom ktorý sa až prehýbal pod váhou malovátiek a make-up vecičiek. Stiles sa na seba pozrel v zrkadle a na tvári sa mu vyčaril úsmev, keď si všimol latinské frázy popriliepané na rám zrkadla.

,,Lydia?" Bolo to skôr konštatovanie. Otočil sa na Dereka, ktorý si za ním nastavoval fotoaparát. Stiles sa nie poprvýkrát zadivil, kde ten chalan berie peniaze. Dobre vedel, že také mašiny sú dobre drahé a to, čo Derek držal v rukách bola kvalita.

,,Áno. Toto je Lýdiina izba. Zo zvyškom sme sa dohodli, že najprv nafotíme niečo typicky Martinovské. Toto je jej izba. Jej ,,prirodzené,, prostredie." Vysvetlil mu Derek.

,,Hej, chápem. To ste nám minule vysvetlovali. Zachytiť nás v prostredí nám známom a potom v odlišnom. Niečo kam nebudeme úplne pasovať."

,,Správne. Dohodli sme sa, že prvé miesto si vyberiete sami. Kde sa vy cítite dobre. Druhé my, na základe nášho odhadu vašej osobnosti. Kam by sme vás kvázi vsadili." Dohovoril Derek a očami stále skúmal svoj foťák. Akoby o nič nešlo. Akoby bol úplne nad vecou. Narozdiel od Stilesa. Tomu sa pri zvuku Derekovho hlasu objavili na rukách zimomriavky.

,,Takže Lydia si vybrala svoju izbu?" Začudoval sa. ,,Čakal by som možno niečo iné, ako nejaký butik s oblečením, ale nie som až tak prekvapený." Povedal si skôr sám pre seba.

,,Prečo?" Opýtal sa ho Derek jednoducho. Stiles podišiel ku knižnici a očami preletel názvy kníh.

,,Lebo je čertovsky múdra. A je ako ľadová kráľovná, ktorá má rada leto. Ťažko sa to vysvetľuje, ale ľudia ako ona nachádzajú pohodlie na miestach, kde sa nemusia strážiť." Vysvetlil. Derek len súhlasne prikývol.

,,Tak čo chceš aby som robil?" Spýtal sa Stiles keď videl, že sa Derek konečne dohral s fotoaparátom.

,,To čo doteraz."

,,Ako prosím?" Vyhŕkol Stiles rýchlo.

,,Chcem ťa zachytiť v novom prostredí. Takže si urob pohodlie. Rob čo ti je prirodzené. Sadni. Skúmaj. Lež. Čítaj si. Čo len chceš. Nechám to na tebe. Ja ti akurát sem-tam poviem aby si sa mi možno lepšie nastavil alebo natočil. Chápeš?" Derek naňho uprene pozeral a v oboch rukách držal už plne pripravený foťak. Prst sa mu znášal nad tlačidlom spúšte a Stiles preglgol.

,,V podstate hej. Budem sa motkať po babskej izbe, trochu sa jej prehrabem vecami a ty ma pri tom budeš fotiť. Je dom prázdny?"

,,Áno, prečo?" Derek začudovane pokrčil obočím. Stiles len mykol plecom.

,,Neviem si predstaviť aké by to bolo divné, keby tu Lýdia niekde bola a vedela, že sa jej tu špacírujem. Ako asi vie, že som, že? Ale bolo by mi to blbé, keby bola hneď za dverami. Plus keby sem prišiel niekto cudzí, ako napríklad jej rodičia ani nechcem vedieť čo by si o nás pomysleli. Dvaja úchyli čo sa fotia v izbe ich dcéry. To by bol fakt prúser." Zdĺhavo zdelil svoje myšlienkové pochody Derekovi, ktorý ho medzitým fotil počas toho ako sa prechádzal po izbe a rozprával. Ten potvorák! Stiles však jasne videl ako sa za objektívom rysuje úsmev.

,,Lýdia tu nie je lebo jej prítomnosť, síce aj v inej miestnosti by znervózňovala každého. Navyše ma ubezpečila, že dom je prázdny takže sa neboj. Žiadny rodič nepríde a neuvidí ako sa Lydii hrabeš v diároch." Posmešne poznamenal a párkrát cvakol Stilesove vytreštené oči, keď zdvihol hlavu od zápisníčka.

,,HaHaHa. Veľmi vtipné. Chcel si aby som sa správal prirodzene."

,,Teda pre teba je prirodzené sa hrabať vo veciach druhých." V ružovej izbe vybuchla salva smiechu. Stiles nevedel odolať Derekovým poznámkam a po chvíli sa k nemu pridal sám fotograf. Spoločne sa smiali a zvyšok fotenia prebehol v podobnom, príjemnom duchu. Zvyšok fotenia, ktorý bol podľa oboch krátky.