You Catch My Eye

Zlomené srdce

  ,,Issac?" spýtal sa Stilles prekvapene. Nikoho dnes nečakal a to najmä nie Issaca, hlavne nie v takom stave v akom pred ním stál. Vyzeral len pár sekúnd pred skolabovaním. 

  ,,Stiles, môžem ísť prosím ďalej?" spýtal sa ho Issac zničene a Stiles iba nemo prikývol na súhlas. Vstúpil dnu a stál tam zatiaľ čo za ním zavrel Stiles dvere. Triasol sa a Stiles nemal pocit, že je to z nedostatku oblečenia. 

  ,,Issac, čo sa stalo?" prihovoril sa mu Stiles nežne. V tom momente sa Issac zhrútil. Už z aj tak červených očí sa mu vyronili veľké slzy a začal usedavo a ťažko plakať. Stiles ani na sekundu nezaváhal a pevne ho objal. Ochrane si k sebe pritlačil nariekajúceho chlapca a držal ho. 

  ,,Ššššš, ššššš, šššššš, to bude dobré Issac. Ššššš, všetko bude dobré," tíšil ho jemne a hladil ho po chrbte. A Issac ďalej plakal. Stáli tam pri vchodových dverách a ani jeden sa nepohol z miesta. Issac sa medzi vzlykmi snažil niečo povedať, no nebolo mu vôbec rozumieť. Stiles sa ho nesnažil zastaviť ani nič podobné, vedel, že potrebuje práve toto. Aby ho niekto držal a ubezpečoval, že všetko bude fajn. Nevedel čo sa stalo, no usúdil, že sa jedná o zlomené srdce nakoľko medzi slzami rozoznal meno Scott. Keď sa po dlhých minútach zdalo, že to najhoršie ustalo mierne ho Stiles pošťuchol a začal ho viesť ku gauču. 

  ,,Stiles?" ozvalo sa neisto zo smeru spálne. Obaja s Issacom zdvihli zrak k Derekovi, ktorý tam neisto stál. Na sebe mal Stilesove pyžamové spodky a vyzeral rovnako zmätene ako sa Stiles cítil. Issac vedľa neho skamenel a začal sa odťahovať. 

  ,,Prepáčte, nechcel som vám narúšať večer.." začal sa Issac ospravedlňovať, no Stiles ho ráznym gestom zastavil. 

  ,,Žiadne také. Nič si nenarušil. Teraz si sadni a povedz mi prečo si sem prišiel. Čo sa stalo, dobre? Derek mohol by si zatiaľ pripraviť prosím čaj?" spýtal sa ho Stiles a Derek prikývol. Vyzeral, že je rád, že má nejakú úlohu. Odobral sa do kuchyne pripraviť teplý nápoj  a Stiles podal Issacovi celú krabicu kapesníkov. Ten ich vďačne prijal a hneď si vysmrkal začervenaný nos. 

  ,,Už je lepšie?"

 ,,Ani nie," odvetil trasľavým hlasom. 

  ,,Chceš mi o tom porozprávať? No nemusíš ak nechceš, hej? Čokoľvek čo ti vyhovuje."

  ,,Chcem ti o tom porozprávať, ja len ne-neviem ako," zafňukal a znova sa mu z očí začali rynúť slzy.

  ,,Čo tak od začiatku?" navrhol mu Stiles a sledoval ako sa snaží čo najviac ukľudniť.  Znova sa vysmrkal a neistým hlasom začal rozprávať.

  ,,Začalo to asi tým, že som si naivne myslel, že ku mne Scott niečo cíti. Vieš keď ma poprosil, či by som sa stal jeho model, mal som zmiešané pocity. Nepoznal som ho dobre a nevedel som čo presne od toho čakať. Na druhú stranu som bol bez seba z toho, že ma o to požiadal. Mňa! Niekto sa na mňa pozrel a neodvrátil zrak."

  ,,Issac, ale ty si krásny. A to myslím naozaj. Zvnútra aj zvonka," jemne mu zaoponoval Stiles.

  ,,A to je práve to Stiles. Keď sa na mňa pozrú druhí ľudia je mi to nepríjemné a nestojím o to. No keď sa na mňa pozrel on a povedal, že som dokonalý, naozaj som sa tak aj cítil," povedal a utrel si ďalšiu slzu, ktorá mu unikla. Stiles sa v duchu prudko pozastavil a spomenul si, že to isté mu povedal aj Derek, keď si ho vybral pre svoje fotenie. On prežíval to isté. Nepoznal ho, neveril mu, no tie slová v ňom silno zarezonovali. Kvôli nim sa rozhodol nakoniec aj súhlasiť. 

    ,,A tak som súhlasil a stal sa jeho modelom a niekde počas toho fotenia som si začal uvedomovať ako sa cítim, keď sa na mňa Scott usmeje. Bol milý, všímavý, rád sa so mnou rozprával a dotýkal sa ma. V jednom kuse sme sa o seba letmo dotýkali a nemal žiadny problém prísť ku mne odzadu a objať ma, len tak chápeš? Takýto druh afekcie so mnou úplne zamával a ja som nevedel čo so sebou. Povedal som si, že počkám až bude po  vernisáži, kedy to celé bude za nami a budeme už len my, Issac a Scott. Nie fotograf a jeho model. Netušil som, že to už bude neskoro lebo okolo toho času sa Scott zoznámil s ňou, s Kirou," jeho hlas nebolo skoro vôbec počuť. Oči mal uprené do prázdna až kým sa pred ním neobjavila Derekova ruka s podnosom. Opatrne si vzal do ruky dymiacu sa šálku, no nepil sa z nej, len ju držal a hrial sa. Derek uložil podnos so zvyšnými šálkami pred nich na stôl a usadil sa vedľa Issaca z druhej strany. Pozrel sa spoza Issacov chrbát na Stilesa a vymenili si pohľad, ktorý hovoril za všetko. Obaja sa k nemu naklonili a začali ho hladkať po chrbte.

  ,,Issac, je ešte niečo, že?" potichu sa mu prihovoril Stiles.

  ,,Áno, je," prikývol hlavou a skoro vylial svoj čaj.

  ,,Predvčerom sme sa stretli uňho. Mal to byť taký filmový večer. Pozerali sme filmy, bavili sa, jedli a pili. A vtedy sa to stalo. Neviem prečo, no už som nemohol viac čakať. Myslel som, že je to moja posledná šanca predtým, ako sa úplne omotá Kirou. A tak, ako tam sedel hneď vedľa mňa celý rozosmiaty a veselý, som sa naklonil vpred a dal mu bozk. A on mi ho opätoval! On ma pobozkal naspäť!" zakričal Issac plačlivo Derekom pri tom zvuku až trhlo a neúmyselne mu napadlo, že takto by asi vyzeral on keby sa k nemu Stiles nevrátil. 

  ,,My sme sa bozkávali a ja som mal pocit, že mi praskne srdce šťastím. Tak strašne som bol rád! A on to skazil! Celé to skazil. odtiahol sa a povedal mi, že to nemáme robiť. Že to nie je správne. Povedal mi, že v ten deň mal rande, a že to kvôli tomu dievčaťu nie je správne. A ja som vybuchol. Hrozne som naňho nakričal a utiekol som odtiaľ než mal možnosť mi niečo povedať. No keď som to konečne predýchal prišlo mi to strašne ľúto, viete? Nechcel som ho stratiť, nie úplne. Potreboval som ho ako svojho priateľa aspoň. Stále potrebujem. A tak som za ním dneska šiel sa mu ospravedlniť. Ibaže, keď som tam prišiel tak-tak.." nedopovedal a znova začal horko plakať.

  ,,Bol-lo odomknuté a tak som vošiel dnu. A-a vted-dy som niečo počul. A po-potom som ich uvidel," dostal zo seba koktavo.

  ,,Boli tam spo-spolu. Bozkávali a ona bola len v podpr-podprsenke. Stál som tak ako úplný idiot a potom som od-odtiaľ vypadol. Prišiel som rovno sem," vysúkal konečne zo seba. Nemotorne si priložil hrnček k  ústam a odpil si. Potom sa cez slzy slabo usmial.

  ,,Rum, Derek?"

  ,,Napadlo mi, že to budeš potrebovať."

  ,,Ďakujem," a znova sa napil.

  Keď Derek zdvihol oči od Issaca všimol si, že sa Stilesovi lesknú oči a hľadí priamo naňho. Derek presne vedel, čo mu behá mysľou a prestal Issaca hladiť po chrbte. Namiesto toho sa rukou natiahol a preplietol si so Stilesom prsty. 

 ,,Najhoršie asi je, že som dúfal. Naozaj som dúfal, že som našiel niekoho pre koho by som znamenal niečo viac," povedal Issac a Stilesovi sa z oka skotúľala jedna osamotená slza.

  Pohľad na Issacovo nešťastie bol zdrcujúci a zároveň oči otvárajúci. Toľká bolesť a oni si ju takmer privodili tiež kvôli hlúpostiam.

  Nechali Issaca si ešte poplakať a keď sa plačom unavil uložili ho na gauč a prikryli dekou . Stiles ho láskavo pohladil po kučerách vlasov a vybral sa za čakajúcim Derekom. Ležali v posteli oproti sebe a len na seba hľadeli. Veľmi dlhú dobu nevedeli zaspať a ticho sa rozprávali. A keď nakoniec aj oni zavreli oči bolo to so sľubom, že nikdy už nedovolia aby ten druhý musel bolesťou plakať preňho.