You Catch My Eye

Fotenie

Stiles sa tváril akoby sa ho okolný svet vôbec netýkal a so vzpriamenou hlavou kráčal dole ulicou, smerujúc k adrese, ktorú mu dal Derek. Ešte v to ráno nasadil autopilota v režime nech sa stane, č sa má stať a vybral sa za fotografom. Pevne veril, že Derek nie je žiadny sériový vrah ani obchodník s orgánmi. Predsa len však nechal doma list, v ktorom presne opisoval kam ide, prečo a ako Derek Hale vyzerá. Len-tak, v prípade núdze, kedy by polícia potrebovala zistiť kam Stiles pred svojím (možným) zmiznutím išiel a ako vyzeral páchateľ. Dobre, možno bol trochu paranoidný a iracionálny, no jeho otec býval šerifom a život s policajným dôstojníkom dieťa poznačí. Najmä pri vymýšľaní približných scenárov, čo sa môže stať. Vlastnosť, za ktorú bol vďačný a často ju využíval. vlastnosť, ktorú sa rozhodol ignorovať v momente, kedy stisol zvonček pri vchodových dverách s menom Hale.

Dvere sa o pár sekúnd s pípaním otvorili a Stiles sa začudoval, že sa Derek ani neobťažoval cez zvonček opýtať, že kto je. Nad tou pravdepodobnou istotou, že nikto iný ako Stiles to byť nemôže sa chlapec uškrnul a vstúpil do výťahu. Derek mu povedal, na ktoré poschodie má ísť a než si stačil vymyslieť únikový plán, stál pred otvorenými dverami. Derek, opretý o zárubňu sa mierne pousmial, keď ho uvidel.

,,Ahoj, Stiles. Poď ďalej." V tmavých rifliach a červenom rozťahanom svetri vyzeral ležérne, no Stiles si s uspokojením všimol iskru nervozity za fasádou uvoľneného vystupovania. Bolo fajn vedieť, že obaja boli trochu nervózny z toho ako ich prvé stretnutie bude.

,,Čau Derek." Odzravil ho a nasledoval ho dovnútra jeho byt.

,,Nemusíš sa vyzúvať." Poznamel Derek, keď sa Stiles začal zohýbať. Jediná vec pri ktorej sa Stilesovi trochu naježili chlpy na krku bola, že Derek za nimi automaticky zamkol. Rozhodol sa to však nekomentovať a vstúpil hlbšie do bytu. Bol prekvapený jeho rozlohou a priestrannosťou.

,,Fíha, pekný bytík. Ani nechcem vedieť, aké tu je mesačné nájomné." Utrúsil, keď sa rozhliadal okolo seba. Derek na to nepovedal nič a zastal si pred pripraveným placom. Mal tam nastavené biele pozadie. Plátno na vysokom stojane sa tiahlo na zemi ešte necelé dva metre a Stiles sa v duchu modlil nech o to nezakopne. Derek si vzal do ruky jeden z fotoaparátov, ktoré tam mal prichystané a zapol ho.

,,Takže...." Nadhodil Stiles.

,,Takže, na úvod ti chcem povedať, že si veľmi cením, že si do toho išiel. Je to pre mňa dôležité a som rád, že si tu. Plus, zo správnosti ti chcem navrhnúť zaplatenie. Totižto táto vec bude trvať dlho a musím ju dokončiť s tým, s kým som ju začal. Pretože to bude dlhodobejšia záležitosť a ja si chcem zaistiť, že neodídeš, ponúkam ti plat. Za každé fotenie ti zaplatím. Čo ty na to?" Stiles musel uznať, že ten muž vedel ako mu vyraziť dych. Čože? Plat? Za fotenie ako nejakej prostitútke?!

,,Kámo, vážim si, že mi ponúkaš peniaze, ale nie díky. Prišiel som sem stáť ti pred objektívom bez toho, aby som myslel na peniaze. Ak to mám urobiť, v poriadku, dotiahnem to s tebou do konca. O to sa neboj. Ale peniaze nechcem. Nie som nijaká šľapka, čo za hodinu bere keš. Jasné?" Teraz bol rad na Dereka s prekvapeným výrazom. Na tvári sa mu na chvíľu zjavilo ohromenie, ktoré však rýchlo vystriedali nebezpečne prižmúrené oči a úškrn.

,,Dobre teda. Začnime. Vyzleč si bundu a postav sa sem." Rukou ukázal na biele pozadie. Stiles si vyzliekol bundu, pod ktorou mal čierne tričko s červenou flanelovou košeľou.
,,Dnes urobíme iba skúšobné fotky. Nafotím si tvoju tvár a postavu z rôznych uhlov. Dnešok bude len taký zoznamovací. Až nabudúce sa zameráme na konkrétnu scénu." S tými slovami sa postavil pred čakajúceho Stilesa, ktorému sa podarilo nezakopnúť. Dal si foťák pred oči a urobil prvé snímky.