You Catch My Eye

Nádeje

  Derek si plne užíval dni voľna, ktoré si z práce vybavil. Vôbec nemyslel na to čo sa bude diať, keď sa v pondelok vráti. Jednoducho ho to netrápilo. Ten hlúpy magazín preňho prestal byť prioritou. Nedokázal si už ani spomenúť prečo tam vlastne chcel robiť. On bol ten posledný čo by mal pracovať s módnym odvetvím. Jeho celý šatník v podstate pozostával z tmavých riflí, tielok, kožených búnd a starých bavlnených svetrov, ktoré nosil najmä v zime. Jedna jediná dráha vec, ktorú ukrýval v skrini bol na mieru šitý oblek od Armani, ktorý dostal od strýka k 21. narodeninám. Väčšinou darčeky od Petra ani neotváral, rovno ich vyhadzoval do koša nakoľko väčšinou spočívali z tovaru, ktorý nájdete na zadných poličkách v sexshope. Aj keď je pravda, že ten jeden čas keď od neho dostal fleshlight, trvalo mu niekoľko hodín kým sa rozhodol, že sa tým nevhodným darčekom už nebude zaoberať. A to iba preto, že ho bolelo zápästie. Teraz mal tú nehanebnú hračku schovanú v zadnom konci šatníka. Zvláštne, čo spoznal Stilesa si na ňu ani raz nespomenul. To o niečom svedčí.
 
  Momentálne sedel za jedálenským stolom, ktorý sa mohol nazývať aj pracovným nakoľko slúžil Stilesovi ako miesto na kreslenie dizajnov a skíc. S chladnou rozvahou si prechádzal rôzne podklady a dokumenty. Niečo z toho boli Scottove návrhy o tom ako si predstavoval, že by fungovala ich spolupráca, no väčšina z toho boli papiere z banky týkajúce sa založenia súkromného podnikania. Napriek ich dohode, že sa stretnú až na ďalší týždeň bol Scott očividne radosťou bez seba z toho, že Derek mal záujem. Ešte v to ráno pred jeho smenou v kaviarni sa zastavil a dal Derekovi papiere na prezretie a zváženie. Derek od neho dokumenty prijal s rozpoltenými pocitmi. Na jednej strane bol nadšený z možnosti znova spolupracovať so svojími priateľmi ako predtým. Na druhej strane myslel na chlapca, ktorý práve dospával preplakanú noc u Stilesa v spálni. Issac nakoniec našťastie našiel spánok, no oči mal opuchnuté a na lícach mal stále fľaky od sĺz. Derek mal Issaca zvláštnym spôsobom rád. Nemal sa s ním nikdy moc šancu zoznámiť, no to bolo skôr preto lebo Issac toho väčšinou moc nenahovoril. No aj tak pri pohľade do tých veľkých oči, v ktorých sa mu búrili všetky emócie si Derek nevedel pomôcť, no cítil pohnutie svojej ochranárskej povahy. Scott bol jeho dlhoročný kamarát, s ktorým sa poznal ešte pred tým ako išli študovať na univerzitu. Issac bol však niekto s kým Derek dokázal súcitiť a bez toho aby toho veľa povedal mu dokázal porozumieť.

Každopádne Scottovi poďakoval a bol rád, že hneď musel utekať preč. Nevedel si predstaviť čo by sa dialo keby chcel ísť ďalej a Issac by sa prebudil. Na stretnutie pre nich dvoch bolo ešte moc skoro.

  Postupne si prechádzal všetky podklady, ktoré mu Scott priniesol a musel uznať, že to má všetko dobre premyslené. Vyzeralo to tak, že o tomto premýšľal už dlhší čas. Scott chcel založiť vlastné štúdio s tým, že všetci z pôvodnej partie by mali svojej podiel. Derek zdvihol zo stola mobil a po chvíli hľadania v kontaktoch vytočil číslo rodinného právnika. Pár minút s ním hovoril a skončil to s prísľubom, že mu všetko prefotí a pošle, aby sa na to mohol pozrieť. Derek možno nebol vždy ten najrozvážnejší, no rád bol v takýchto prípadoch krytý.  Niežeby Scottovi neveril, ale život s jeho strýkom ho naučil veci si radšej preverovať.

  Ešte vždy držal v ruke mobil, keď sa jeho obrazovka znenazdajky rozsvietila a spustila sa jeho pracovná zvučka. Po prečítaní mena volajúceho uvažoval, že to rovno položí, no nakoniec si to rozmyslel.

  ,,Hale."

,,Ahoj Derek, tu Paige. Všimla som si, že si neprišiel do práce," povedala a bez vloženia otázky vedel čo tými slovami sleduje.

  ,,Volal som svojmu nadriadenému. Oboznámil som ho s mojím zdravotným stavom a požiadal ho o voľno do konca týždňa," odpovedal jej neutrálnym hlasom. Ani sa neunúval predstierať kašeľ alebo niečo iné.