You Catch My Eye

Skúsme to spolu

Derek sa pozeral do chlapcovej spiacej tváre a uvažoval. Uvažoval o každom jeho slove, o gestách, ktoré si neuvedomoval, o úsmevoch, ktoré rozdával, o smútku v očiach, ktorý sa snažil skryť ale aj o radosti a šibalstve, ktoré sa v ňom skrývalo. Derek obdivoval Stilesove spiace črty. Vyzeral tak pokojne, tak chlapecky nevinne.

Potom, čo ho o tretej ráno zobudil zvonček na dverách sa mrzuto zobudil a keď zvonenie neprestávalo dovliekol sa ku dverám. Nasrato zahučal do zvončeka, mysliac, že sa jedná o nejaký vtip. Stilesov huhlavý hlas ho prekvapil. Bezmyšlienkovo ho vpustil do budovy a čakal v otvorených dverách. Po chvíli sa k nemu ťažkým krokom dotrmácal značne podnapitý Stiles. Zdalo sa, že má problém balansovať svoje končatiny. Akonáhle zbadal Dereka, jeho ligotavé oči sa rozžiarili a strmhlav sa mu vrhol okolo krku. Derek ho automaticky objal okolo pása a pritiahol si ho k sebe.

,,Chýbal si mi," zamrmlal Stiles a Derek stuhol.

,,Stiles, čo sa to stalo? Si v poriadku? Stiles, počuješ ma? Stiles!"

Ale Stiles už nevnímal. Jeho telo oťaželo a dych sa mu prehĺbil. Derek ho ešte skúsil pár slovami prebudiť, no nereagoval. Trošku ním zažongloval až kým ho nedržal v náručí a kopom nohy zabuchol dvere. Dokráčal s ním spať do spálne a položil ho na posteľ.

Derek si všimol, že silne razil alkoholom, cigaretovým dymom a ešte niečím. S nechuťou zistil, že smrdí pánskou voňavkou. Stiles nič také nepoužíval a Derek s pichnutím žiarlivosti rozmýšľal čie ruky sa dotýkali Stilesovho tela. Komu Stiles dovolil dotknúť sa ho. Mračil sa po celý čas, čo vyzliekal Stilesa z jeho smradľavého oblečenia. Zmochlal ho a hodil do kúta miestnosti. Nechal ho zahaleného len v spodkoch.

Ten len pokojne a nehybne ležal uprostred postele a Dereka postupne opustila zlosť. Nemali so Stilesom nič oficiálne medzi sebou, tak sa nemohol veľmi hnevať. Nie, hnevať sa bude keď neskôr Stilesom zatrasie a prinúti ho uvedomiť si, že to čo majú môže byť ešte viac. Až potom bude zúriť keď bude smrdieť cudzím chlapom. Teraz si však zobral do rúk svoj digitálny fotoaparát a zachytil na fotkách jeho rozvalenej postavy uprostred záplavy tmavej povliečky. Jeho bledú hruď, na ktorej sa ligotal piercing. Jeho pokojnú tvár, ktorá Dereka na prvý pohľad uchvátila.

Až potom odložil fotoaparát bokom a ľahol si do postele k Stilesovi. Prehodil cez nich prikrývku a privinul si ho k sebe. V spánku sa k nemu Stiles pritisol, podvedome hľadajúc teplo druhého ľudského tela. Ešte dlho potom tam Derek nehybne ležal načúvajúc pravidelnému Stilesovmu dychu a túlal sa vo svojich úvahách. Stiles bol ako skladačka a mal pocit, že mu chýba ešte veľmi veľa kúskov aby ju zložil a porozumel celkovému jej obrazu. Piesok spánku nakoniec sadol aj na jeho oči a jeho myseľ konečne zahalilo rúško snov.

------------------------------------------------------------------

Stiles so zamrčaním roztvoril jedno oko a hneď ho zavrel. Bože! Ako mu len trešťalo v hlave. So zastonaním sa prevalil na druhú stranu a tvár si zahĺbil do vankúša. Aj v tom bolestnom štádiu si uvedomil ako krásne ten vankúš voní. Začal si oň otierať tvár a jemne vzdychol. Vtom mu do nosa udrela ďalšia vôňa. Mámivá vôňa raňajok. V bruchu mu hlasno zakručalo a on si nešťastne povzdychol. Bude musieť vstať. Znova skúsil rozlepiť oči a musel párkrát zažmurkať, kým si privykol na svetlo v miestnosti. Pohľadom skĺzol po miestnosti a udivene si uvedomil, že sa nachádza v Derekovej spálni. Čo tu kurva robím? Bola jeho prvá zmysľuplná myšlienka. V hlave sa mu začali vybavovať čriepky spomienok včerajšej noci. To ako sa bol opiť s Lýdiou, ako tancoval s neznámym a potom taxikárovi omylom nadiktoval Derekovu adresu. Niet divu, že sa prebudil v jeho posteli. Napadlo ho, že je dosť vďačný za to, že bol Derek v noci doma a že mu otvoril. Mohol ho kľudne nechať stáť vonku. Nebolo by to prvýkrát čo by mu to niekto urobil.