You Catch My Eye

Ruže a trne sa k sebe hodia

Derek bol asi prvýkrát v živote šťastný, že jeho strýko zaplatil hotové bohatstvo za jeho súkromnú knižnicu. Od podlahy až po strop sa tiahli dlhé police z dubového dreva preplnené častokrát prvými výtiskami starožitných kníh. Peter mal slabosť pre drahé a okázalé a tento jeho vkus sa prejavil aj pri konštrukcii knižných priestorov. Celá miestnosť sa niesla v nádychu Viktoriánskeho štýlu, ktorý Peter vycibril vlastnými, menšími vylepšeniami. Dominantou miestnosti bol mramorový krb, v ktorom však ešte nikdy nebol zapálený oheň. Slúžil len dekoračným účelom a svoju prácu spĺňal svedomite. Peter doňho nechal vytesať pracné ornamenty, ktoré pri bližšom pohľade trochu naháňali strach. Peter mal záľubu v mytológii, čo prezrádzalo značné množstvo kníh, a túto záľubu nechal zvečniť do drahého kameňa. Boli tam výjavy bájnych bytostí, ktoré v strede zatieňovala postava obrovského monštra. Vlkolaka. Okrem krbu boli v miestnosti aj dve dlhé stoly s čitateľskými lampami. Spolu s koženými kreslami, ktoré boli umiestnené pred krbom a v strategických kútoch pri knižnici, bola miestnosť dokonalá pre Derekovo fotenie. Už v momente kedy sa rozhodol nafotiť spoločné fotky Stilesa a Lýdie vedel, že fotenie sa bude odohrávať tu, v Petrovej knižnici. Len pri pomyslení koľko kecov si vypočul od Petra predtým, než mu jeho strýko povolil fotenie v jeho dome, mu prišlo zle. Strýko mu sprvu nechcel pomôcť. Vraj by mu blesk fotoaparátu poškodil knihy. Derek len pokrútil očami a snažil sa Petra opantať sladkými rečami. To však nepatrilo medzi Derekove silné vlastnosti a dlho mu to nevydržalo. Po chvíli začal na Petra len gániť, venujúc mu svoj prvotriedny pohľad ,,urob to inak ťa zabijem,,. Našťastie jeho strýko pochopil a prikývol, samozrejme ale s podmienkou. Bude pri fotení prítomný, aby sa uistil, že mu tam Derek ani jeho dvaja modelovia nič nepoškodia. V preklade, mal chuť strašiť nevinných ľudí svojimi blbými poznámkami a veľavravným pohľadom. Derek s tým nebol šťastný, ale bolo to lepšie ako nič. To bola prvá časť jeho plánovaného fotenia.

Druhá časť bola časovo všetkých zladiť. Na konci sa mal chuť potľapkať po pleci, že zvládol skombinovať Lýdiín voľný čas, Stilesove hodiny v práci, vlastný čas po škole a čas kedy bol Peter ochotný im vypomôcť. Derekove organizačné schopnosti dosiahli nový level a po tejto tortúre by bol rád ak by to bolo možné, už si ju nezopakovať. Mal chuť si poskočiť radosťou, keď sa v jedno štvrtkové poobedie stretli v strýkovom dome, plno pripravení na fotenie. Stilesovi aj Lýdii už vopred avizoval kde sa bude fotenie odohrávať a stručne ich upozornil na svojho nevyspytateľného príbuzného.

Chvalabohu, že po krátkom úvode sa Peter okamžite utiahol do jedného z kožených kresiel v rohu miestnosti a venoval pozornosť knihe, ktorú držal v rukách. Aspoň sa tváril, že číta. Jeho oči viac ako často utekali smerom k jednému z dvoch rozdielnych modelov, ktorých si jeho synovec pozval na fotenie do jeho súkromnej zbierky kníh. Derek mu vysvetľoval pointu a psychologickú stránku ich školského projektu, no moc ho nepočúval. Petra to úprimne ani moc nezaujímalo, no zbystril keď mu oči padli na novo príchodzích. Konkrétne na toho s úzkym, pružným telom a bledou pokožkou posiatou čiernym atramentom. Vyhol sa však nejakým dlhším debatám a len zo svojho miesta zvedavo sledoval synovca, ktorý sebaisto dával pokyny pózujúcim. Tvorili zaujímavú dvojicu. Chlapec vo vyblednutých džínach, navrchu s bielym tričkom s dlhými rukávmi, spod ktorého okrajov vykukovali obrazce a dievča či skôr už žena v šatách do polky stehien s opaskom pod prsiami a modrastým svetríkom na vrchu. Záplava vlasov sa jej voľne pohupovala okolo tváre a na vysokých podpätkoch bola skoro rovnako vysoká a chlapec vedľa nej. Ani jeden z nich nevyzeral, že by mal čo robiť v knižnici. A predsa do nej nejakým spôsobom patrili. Kontrastne spolu ladili a po chvíli bolo vidieť, že obaja sú zo svetom kníh dôkladne oboznámený.

Derek fotil o sto šesť a mrzelo ho, že si fotografovanie plne neužíva. Obvykle by bol vo vytržení mať takto perfektné pozadie a modelov pred sebou, no cítil Petrov znervózňujúci pohľad a chcel skončiť čím skôr. To ale neplatilo pre Lýdiu a Stilesa, ktorí boli zjavne v druhom nebi. S iskrivými očami malých detí našli vzácne kusy knižnice, ktoré držali opatrne ako svätý grál. Našli tam aj pár výtlačkov po latinsky, do ktorých sa spoločne zahryzli. Stiles sedel na stoličke a nohy mal vyložené na stole. Bol zázrak, že ho Peter neokríkol, pomyslel si Derek. Lýdia vedľa neho sedela na doske stola a nohami v lodičkách mávala vo vzduchu. Derek s prekvapením zistil, že obaja dokážu hovoriť po latinsky a pristihol sa, s malým pichnutím žiarlivosti, že by chcel vedieť o čom sa rozprávajú.