You Catch My Eye

Vysvetli

   Stiles sedel osamote u seba doma a bezmyšlienkovo hladkal jemný kožúšok svojej mačky Emmery. Nechtami ju jemne škrabkal za ušami, no nenachádzal nič zo svojho obvyklého potešenia, ktoré plynulo z jej hlbokého pradenia. Stiles zvyčajne miloval všetky zvuky, ktoré jeho mačka vydávala lebo mu prišli neskutočne rozkošné.  Teraz im však nevenoval žiadnu pozornosť. 

  Asi pred hodinou sa konečne dostal domov z fotenia a po celý ten čas sedel na sedačke a čakal kým dorazí Derek. Stiles mu písal s prosbou aby k nemu prišiel. Derek samozrejme súhlasil, že hneď po práci sa uňho zastaví. Obvykle sa schádzali v Derekovom apartmáne a Stiles tam bol pomaly nasťahovaný. Derek mu tam vyhradil jeho vlastné šuflíky na oblečenie, mal tam aj vlastnú zubnú kefku a dokonca sa tam povaľovalo aj pár Emmeriných hračiek. Stiles však potreboval aby sa nadchádzajúci rozhovor medzi nimi uskutočnil uňho. Chcel to tak pre prípad, žeby sa Derek na konci ich rozprávania rozhodol, že už ho nikdy nechce vidieť a práskol by za sebou dverami. Napriek tomu, že ho Derek neustále uisťoval o svojej lásky, ho nahlodával extrémny pocit neistoty, ktorá ústila k jedinému logickému koncu a to bol ich rozchod. Stiles si naozaj myslel, že ho Derek opustí.

  Nebol preto v skutočnosti žiadny reálny dôvod, nič zlého predsa neurobil. Jeho myseľ toto vedela, bol si toho vedomí, no aj tak nebol schopný zbaviť sa tej guče viny, ktorá ho dusila. Ťažila ho na hrudi a mal pocit, že sa aj možno rozplače. Nechajte to na Stilesa aby všetko vo svojom živote pokazil. Dlhé roky presedel u terapeuta, aby si vštiepil do hlavy, že nič z toho, čo sa mu stalo nebola jeho vina. Smrť jeho mami, kamarátky ani otca nebola jeho vina. Nemohol za to. Logicky to vedel. To neznamenalo, že niekedy neprepadal pocitu viny a beznádeje. V jeho očiach ho každý nejako opustil, no nezapríčinil to priamo on sám. Ak by však od neho teraz odišiel Derek, bola by to len a len jeho vina. 

  Derekovi vyslovene zamlčal, čo sa chystá urobiť. Aj keď si to pred tým krásne odôvodnil všetko to čo robí, teraz tie argumenty vyzerali úplne hlúpe. Fotografovanie, to bol Derekov svet, do ktorého sa Stiles dostal len preto, že ho zaujal. A cítil sa akoby ho nejako podviedol tým, že ho dnes fotil niekto iný. 

  Samotné fotenie v agentúre bolo tak iné a odlišné od toho na čo bol zvyknutý s Derekom. Celý čas sa cítil ako by bol pod mikroskopom a vôbec sa nevedel uvoľniť. Cítil na sebe oči všetkých prítomných, ktorí ho nimi prevŕtavali, no zo všetkých najviac mu bolo zle z tých, ktoré nemohol vidieť. Tie čo boli skryté za rámom slnečných okuliar.  Navyše fotograf, ktorý ho fotil bol otrasný. Stiles sa nevedel striasť nepríjemného pocitu, ktorý mal z Ennisa. Ten muž vyzeral ako sexuálny predátor a  Stilesovi pripadal nechutný. Celé to fotenie sa mu preto zdalo byť nekonečne dlhé takže keď nakoniec sám Deucalion ohlásil koniec, Stiles si úľavne vydýchol. Išiel sa prezliecť späť do svojich šiat, a keď sa vrátil privítal ho nadšený Mason, ktorý vyzeral, že od nadšenia vyskočí z kože. Podľa jeho slov bolo jeho fotenie jeden veľký úspech a Deucalion ním bol ohromený. Stiles o jeho slovách silno pochyboval lebo po celý čas vyzeral Deucalion ako kus skaly. Zistil, že sa však míli, keď mu z fleku ponúkli možnosť podpísať s nimi zmluvu. 

  Pri pohľade na kus papiera s miniatúrnym písmom, ktorý mu strčili pred nos mu prišlo zle a zaplavil ho pocit úzkosti. So zlou artikuláciou zo seba dostal, že si to musí premyslieť, a že by si kópiu zmluvy rád doma v pokoji prečítal. Vyslúžil si tým vyvalené pohľady od viacerých ľudí okolo. Očividne by mnohí takúto ponuku z miesta bez mrknutia oka prijali, aspoň tak mu to prezradil pri odchode Mason. Deucalionovi sa však na tvári mihol nepatrný úsmev. Prikázal asistentovi, nech Stilesovi poskytnú kópiu a vecným hlasom mu povedal, že má čas piatich dní aby si premyslel či ich ponuku príma. Ak sa im do piatich dní však neozve celá zmluva padá tak či tak. S tým sa Stilesovi obrátil chrbtom a odkráčal od neho obklopený zástupom svojich poskokov. Pri Stilesovi ostal jedine Mason, ktorý mu pred odchodom venoval ešte pár svojich slov od duše. Stilesovi to prišlo strašne otravné, lebo z mladého muža oproti nemu sálala prehnaná snaživosť. Bolo jasné, že kým Stiles nič nepodpíše, dovtedy sa nedočká svojej vytúženej odmeny za to, že to práve on kto ho priviedol. Stiles bez slova odišiel a chvíľu sa ponevieral mestom. Potom ako bez ducha zamieril domov a odvtedy čakal na Dereka.