You Catch My Eye

,,Viem, čo si vybral Stiles." ,,Mám sa báť?"

Stiles sa prechádzal pomedzi ohradami útulku a neskrýval úsmev, keď sa naňho vyrútilo ďalšie šteniatko s vyplazeným jazykom. So smiechom si kľakol na zem a hneď ho obkolesila kopa vrtiacich chvostov a malých kožúštekov. Smial sa a radostne škrabkal všetkých tých chlpáčov, ktorí boli radi, že ich má kto pohladkať. Keď ráno s Derekom odchádzal na ďalšie fotenie, ani mu nenapadlo, že by skončil v útulku s malými šteniatkami. Toto bolo miesto výberu Issaca. Stiles si nebol istý tým, čo mal od toho chlapca čakať, no pravdu povediac ho neprekvapilo, že sa ocitol na zemi so psíkmi bez domova. Hlasne sa smial, keď sa mu malý miešanec vlčiaka vyštveral na hruď a strčil mu ňufák do tváre. Síce mal doma mačku, nič to nemenilo na fakte, že miloval psov.
Pri svojom hraní, úplne zabudol na Dereka, ktorý ho z obďaleč fotil. Nepovedal Stilesovi ani slovo o tom, že sa má lepšie nastaviť, či nakloniť pre krajší uhol fotky. Jednoducho ho fotil, zachytávajúc tú bezprostrednosť a veselosť v Stilesovej tvári, ktorú vyvolali malé šteniatka okolo neho. V duchu ďakoval Issacovi, že si vybral toto miesto. Nie pre tie fotky, o ktorých už vedel, že budú úžasné. Preto, lebo mal Derek možnosť vidieť túto Stilesovu stránku. Bezstarostnnú, hravú. Derek si vedel predstaviť, že Stiles takým kedysi aj naozaj bol. Veselým človiečikom, večne hyperaktívnym s ostrým jazykom a veľkým srdcom. Derek toho človiečika občas zazrel, keď sa Stiles nestrážil a bol uvoľnený ako teraz. Nechápal, alebo lepšie nevedel však, čo mu bránilo byť takým po celý čas. Zároveň nevedel ako to zistiť. Zožierala ho zvedavosť, no nevedel ako sa opýtať. Nechcel vyzvedať hlavne, keď sám nebol príliž ochotný hovoriť o svojej minulosti.
Pokrútil hlavou nad vlastnými úvahami a neodpustil si smiech, ktorý mu zabublal v hrdle, keď videl ako si Stiles pod návalom šteniatok lahol na chrbát. Muselo byť pri ňom a na ňom najmenej tucet malých psíkov.

,,To šteglí. Bože! Dosť! Áno, áno, ja viem, že chutím úžasne," smial sa Stiles a Derek ho cez objektív s úsmevom pozoroval.

Vtom pocítil na nohe niečo teplé. Pozrel sa dole a šťavnato zanadával. Ten istý vlčiak, čo pred chvíľou olizoval Stilesa, sa teraz pozeral na Dereka s vyplazeným jazykom zatiaľ, čo pokračoval v čuraní. Okolo Derekovej nohy sa už stihla vytvoriť mláčka a ten malý smrad mal tú drzosť veselo sa naňho pozerať a vrtieť chvostom. Znechutene odtiahol nohu a začal ňou triasť akoby to malo nejako pomôcť. Stále si popod nos nadával, keď započul hurónsky smiech. Otočil sa a zbadal Stilesa na zemi ako sa naňho pozerá a z očí mu tečú slzy smiechu.
Možno to bolo tým Derekovým postojom na jednej nohe, tým jeho zhrozeným výrazom, keď si uvedomil, ktorá bije alebo nahnevaným mračením sa a nadávaním na malé stvorenie, no Stiles si nemohol pomôcť a len sa smial. Smial sa na Derekovi až nemohol chytiť dych a smial sa ďalej. On sám ležal na špinavej zemi útulku, jeho oblečenie celé od chlpov a slín a predsa sa pri pohľade na Dereka smial ako malý chlapec.

Derek sa uškrnul, ignorujúc mokré rifle a botu, narovnal sa a odfotil rehotajúceho sa Stilesa. Malý kríženec vlčiaka opäť odbehol k Stilesovi a ten ho s hrdým výrazom v tvári zdvihol do vzduchu ako levieho kráľa.

,,No kto je môj malý fešák? No kto? No? Ty si môj malý fešák! Áno, ty. Dal by si si kostičku za odvážny skutok? Ty si malý odvážny psíček, povedz. Ňu-ňu," prihováral sa mu maznavým hlasom a Derek musel prevrátiť oči.

,,Toho škaredého pána čo gúľa očami si nevšímaj. Váčšinou vyzerá, že sa mračí, ale vieš ty čo? Stavím sa o čo chceš, že sa teraz za tým svojím fotoaparátom usmieva," prihováral sa mu. Pozrel sa na Dereka s rozžiarenými očami a pes jeho pohľad nasledoval. Derek sa naozaj usmieval.

------------------------------------------------------

,,Môžem sa ťa spýtať, prečo psí útulok?'' spýtal sa Scott. Issac sa pomrvil na mieste a hral sa s prstami. Scott ho po fotení pozval na obed a zatiaľ, čo sa hral so svojím foťákom, Issac sa rýpal vo svojom jedle. Fotenie si užil, viac než hocikedy predtým, čo je pochopiteľné, lebo dnes to bolo miesto jeho výberu, ale ako tak teraz sedel oproti Scottovi a uvažoval nad odpoveďou, cítil sa neistý. Nevedel, čo mu má povedať. Čo mu môže povedať.

,,Keď nechceš, nemusíš mi to hovoriť. Len som bol zvedavý," doplnil Scott, ktorý si všimol Issacovej nerozhodnosti s odpoveďovou. Issac pokrútil hlavou.

,,Nie je to úplne tak, že ti to nechcem povedať. Len skôr neviem ako. Ťažko sa to vysvetluje."

,,Skús to," bezváhania ho vyzval Scott. Issac prekvapene zažmurkal.

,,Viem, že nepôsobím ako ten najmúdrejší človek na svete, no keď chceš môžeš mi to vysvetliť a ja sa ťa budem snažiť pochopiť."

Issac nebol presvedčený, že je to dobrý nápad, no so Scottom strávil už dlhší čas. Navštevovali tú istú knižnicu a Issac ho poznal z videnia. Stále mal v živej pamäti šok a prekvapenie, ktoré cítil, keď sa mu Scott z ničoho nič prihovoril. Zastal pred ním a vyzeral nervózne i rozhodne zároveň. Issaca samého zarazilo, že s fotografovou ponukou súhlasil. Nikdy nekonal príliš spontánne a prijatie ponuky stať sa umeleckým modelom spontánnym bolo. Nemohol sa však prinútiť ľutovať toho rozhodnutia. Hlavne nie keď pred ním sedel chlapec so snedastou pokožkou, tmavými vlasmi a hnedými očami. K tomu všetkému mal na tvári ten blbý (krásny) úsmev!

,,Dobre, len to moc neroztrubuj. Nie je to tajomstvo, ale aj tak. Ok?"

,,Neboj. Nechám si to pre seba," povedal Scott s vážnou tvárou a odložil foťák bokom. Sedeli oproti sebe za stolom v jednej menšej reštaurácii a Scott trpezlivo čakal, kým Issac nájde správne slová.

,,Na rovinu, môj otec bol zlý človek. Rád by som povedal, že na nejakom leveli som ho mal rád, ale nie. Čo nás mama opustila stal sa z neho grobián a úprimne, bol ku mne hnusný. Rokmi robil veci, z ktorých sa stále v noci udýchaný budím zo sna. Teraz je mŕtvy a nie je mi za ním smutno," zhlboka sa nadýchol a pozrel Scottovi do tváre.

,,Ako otec mi nedával žiadnu naozajstnú lásku. Vieš, to je niečo, čo každé dieťa potrebuje. A neskôr, keď som pracoval na jednom charitatívnom projekte zo školy, natrafil som na tento psí útulok. Šteniatka vždy mali trochu oddelené od zvyšku a..a ja neviem. Rád som tam chodil za nimi.

Skrátka, keď tam som, keď tým malým zvieratkám niečo prinesiem, keď ich pohladím a oni sa ku mne pritisnú..Vtedy som naozaj šťastný. Čas od času, keď mám peniaze nazvyš, tak im tam kúpim žrádlo alebo nejaké veci a viem, že som to spravil pre dobrú vec. No na druhú stranu, dávam im tie veci aj zo zištných dôvodov."

,,Akých?" spýtal sa Scott. Issac znova zaváhal a skusol si peru.

,,Ono je fajn cítiť sa byť ... milovaný," doplnil s odmlkou. Sklonil oči lebo sa nechcel na Scotta dívať a vidieť ľútosť v jeho očiach. Namiesto toho však pocítil chlácholivý stisk na predlaktí.

,,Na tom nie je nič zlé," povedal a usmial sa.
,,Mimochodom, z dneška mám úžasné fotky, keby si chcel vedieť," s úškrnom sa pochválil. Issac si nad tým odfrkol a slabo sa usmial. Čo to len na Scottovi bolo, že ho to nútilo usmievať sa?

,,Plus mám novinku. Derek mi písal. Už viem aké miesto si vybral Stiles pre fotenie. Budeš oči vyvalovať."

,,Mám sa báť?" spýtal sa Issac pri pomyslení na potetovaného chlapca.

,,Noooooo.." zatiahol Scott.

-------------------------------------------------------------------

Derek mal neuveriteľnú chuť otočiť sa a ,,dôstojne odkráčať,,. Boli na mieste fotenia Stilesovho prirodzeného prostredia a pravdupovediac, Derek ostal stáť šokom a nemým prekvapením. Čakal všetko, naozaj všetko. Len nie toto.

Prikročil k nemu Stiles a veľkým mávnutim ruky zagestikuloval k priestoru pred nimi.

,,Vitaj na policajnej stanici, Derek."

Raz a znova sa ospravedlňujem, že mi to tak trvalo s novou časťou, no som na cestách a tu buď nie je čas, internet alebo sila vôle:)
Každopádne, želám vám krásne prázdniny a užite si ich naplno!

WandaNezmar.