You Catch My Eye

Pohovor

Derek nervózne sedel na koženej sedačke a mykol sa vždy, keď sa otvorili dvere výťahu. Začiatkom týždňa volal do kancelárie časopisu Alpha ako mu povedala slečna Paige na vernisáži a bol milo prekvapený, že asistentka okamžite spoznala jeho meno a navrhla mu možné termíny stretnutia. Už sa chcel spýtať, či sa naozaj jedná o pracovný pohovor, keď ho v tom tá sekretárka zachránila pred strápnením sa tým, že mu povedala aby si doniesol aj nejaké portfólio na stretnutie. Zvyšok dní v týždni venoval príprave portfólia, ktoré dúfal že zaujme a ukáže jeho prednosti fotografa. Opäť sa raz a znova prejavila jeho skrytá perfekcionistická povaha a hodiny sa prehrabával svojimi zábermi. Problém bol v tom, že doteraz sa vždy skôr zameriaval na umeleckú stránku fotky a pochyboval, že také niečo od neho budú chcieť v módnom časopise. Aj keď človek nikdy nevie, ako mu povedal Stiles jedného večer kedy bol Derek blízko tomu, aby si vytrhal vlasy. Potom mu podal hrnček s čerstvou kávou a povedal mu nech pohne riťou. Derek sa s pokrútením hlavy posunul a urobil tak vedľa seba na gauči miesto, ktoré vzápätí obsadil Stiles. Bez ďalších rečí sa potom dlhými prstami začal prehrabávať Derekovými fotografiami a kde tu nejakú odložil bokom. Z tej kôpky si potom Derek vybral päť fotografií a zamýšľal sa prečo si ich už nevybral pred tým sám? Musel uznať, že má Stiles dobré oko a aj cit pre módu, čo bolo ešte neuveriteľnejšie, keď si človek pomyslí na jeho obvyklý šatník. Každopádne mu pomohol vybrať si vhodné oblečenie na pohovor, na ktorý Derek prišiel o pätnásť minút skoršie.

Teraz tam Derek sedel, v jednom z najvyšších poschodí budovy a čakal kedy sa slečna Paige vráti z meetingu. Snažil sa zachovať si pokojnú tvár, no rušné prostredie okolo neho mu nedalo inak než sa neustále zvedavo obzerať. Predstavoval si to miesto všelijako, plné mladých ľudí, šiat a tabletov. To čo ho však prekvapilo, bola živá atmosféra prostredia. Ten neustály ruch a bzukot ľudí. Každú chvíľu tam niekde zazvonil mobil, pracovníci sa nahlas dohadovali, niekto horekoval, že mu zjedli jogurt a tak ďalej. Derek sa nemohol vynadívať na ten nepretržitý chod vecí, ktorý tu mali zavedený a uvažoval, či by si na niečo také bol schopný zvyknúť. Odpoveď bola samozrejmá. Nie. Našťastie práca módneho fotografa prebiehala (aspoň dúfal) mimo tohto epicentra bolesti hlavy.

Práve si medzi prstami podvedome žmolil okraje svojho portfólia, keď mu vo vačku riflí zavibroval telefón. Vytiahol ho a na obrazovke sa mu zračila správa od Stilesa.

Ak tam dostaneš prácu tak dostaneš doma prekvapenie:*

Derek sa nad tým pousmial a i tých pár slov od Stilesa ho akosi povzbudilo. Prihlúplo sa usmieval do mobilu, keď započul ako sekretárka, o ktorej si myslel, že ho potajme očumovala, sa postavila a pozdravila svoju šéfku. Paige Krasikeva. Derek sa okamžite napriamil do stoja a mobil schoval. Paige si ho už samozrejme všimla a práve si to k nemu mierila.

,,Pán Hale, rada vás vidím," a podala mu ruku.

,,Aj ja vás slečna Paige," odvetil a rukou jej jemne potriasol.

,,Tak, môžme ísť na vec?" spýtala sa ho s úsmev a Derek jej ho opätoval.

Nasledoval ju do jej kancelárie, ktorá vyzerala ako vystihnutý model každej kancelárie veľkého šéfa až na, to že v rohu miestnosti stálo violončelo. Na nič sa ale nepýtal a namiesto toho na otázky odpovedal. Celé to trvalo možno pol hodinu, kde Paige ukázal svoje fotky a rozprával o svojich kariérnych predstavách a víziách. Celé sa to nieslo v profesionálnej, no príjemnej atmosfére. Nakoniec ani nebol prekvapený, keď mu Paige ponúkla prácu. A čo bolo na tom najlepšie, mal sa stať súčasťou tímu, ktorý robil skôr artistické fotky modeliek. Takzvaný tým kreativcov, ktorý mali v časopise vlastné miesto. Ani s tým veľmi neváhal a prijal to. Zdalo sa mu akoby bol vo sne, keď mu Paige vysvetľovala špecifiká s tým, že sa má v pondelok dostaviť na deviatu. Už sa aj chystal preč, keď v tom zmenil jeho budúca nadriadená tón konverzácie.

,,A teraz, keď sme to uzavreli, povedz Derek aké máš plány na víkend?" úsmev nikdy neopustil jej tvár. Derekovi sa na tej otázke nezdalo nič divné tak popravde odpovedal.

,,Ideme s kamarátmi osláviť ukončenie štúdia."

,,Ach, to znie pekne. Verím, že vaša výstava mala úspech."

,,Áno, to mala. Až prekvapivo veľký," priznal.

,,To rada počujem. Zaslúžili ste si ho za tú tvrdú prácu, čo ste vynaložili."

,,Ďakujem, cením si toho."

,,Musím priznať, že ma ohromila tvoja voľba modela. Riskantné, no vyplatilo sa to," nadhodila.

,,To je pravda, no ja som nemal pochyby, že Stiles bude ten správny pre to."

,,Takže sa volá Stiles. Oprav ma ak sa mýlim, no nebol to náhodou on, kto ti tam vtedy na vernisáži robil spoločnosť?"

,,Hej, to bol on," odpovedal a začal rozmýšľať kam tento rozhovor smeruje.

,,Musíte byť dobrí priateľa," povedala, no znelo to viac ako otázka.

,,To sme," a ešte viac, dodal v duchu.

,,To rada počujem Derek. V každom prípade ti želám krásny víkend. Dobre si ho uži," a postavila sa na znamenie, že ich rozhovor skončil.

,,Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za príležitosť. Sľubujem, že vás nesklamem," a to boli jeho posledné slová predtým, než sa za ním zavreli dvere do kancelárie. Paige sa pre seba len pousmiala a v duchu si predstavila telo odchádzajúceho fotografa, najlepšie úplne nahé.

,,Nebojte pán Hale, vy ma nesklamete," povedala si pre seba.

Derek už medzitým horlivo písal Stilesovi správu o jeho úspešnom pohovore. Obratom mu došla odpoveď.

Gratulujem!! Veľmi sa z teba teším! Doma ťa bude čakať hostina, takže cestou nič nejedz!

Hostina? Stiles mu pripravil jedlo? Derek tak nejak očakával niečo.. iného charakteru. Tak či onak sa tešil domov až vo svojich rukách vystíska to potetované pokušenie. No ako išiel štartovať motor svojho auta niečo mu došlo. Potvrdil Paige, že sú prietelia, no nič viac. Prečo ju neopravil a nepovedal jej, že Stiles je taktiež jeho milenec, partner, láska? Nejak nad tým moc však nechcel rozmýšľať a vybral sa domov. Všetky myšlienky, ktoré mal v hlave zapudil v momente kedy vkročil do bytu a uvidel Stilesa na kuchynskom stole.

Nahého Stilesa na kuchynskom stole. S jedlom na sebe.

Predsa len to bola hostina v akú Derek dúfal, a že si ju aj poriadne vychutnal!