Spring Grass

6.Kapitola

„Povedz mi ešte raz, prečo som sa nechala na toto nahovoriť?" opýtala som sa Thea, no mala som serióznu chuť odísť. On ma naozaj ukecal, aby sme šli na tú nešťastnú poľovačku. Ešte aj so psami. A taký bonus? Nahovoril ešte aj mamu. Takže nakoniec sme my traja skončili v jej aute a jeho strýko so psami vo svojom.

„Lebo so mnou chceš stráviť víkend a ja som chcel ísť."

„Mala som ostať doma." fakt som bola na pochybách. Diega, ani tých jeho svetových kamošov nepoznám a len tak s nimi niekam pôjdem? Mama nebola tiež nič moc nadšená, ale keďže idem ja, pridala sa. Vraj aby nebola doma sama. Akože ja som jej v tom nebránila, akurát som mala nervy.

„Bude to fajn myška. Greg s Oscarom sú v pohode a Diega už predsa poznáš."

„Hej, sedela som s ním hodinu v jednej miestnosti. Plne mu dôverujem," odpovedala som a oprela si hlavu o okno. Pán Davin povedal mame, aby šla za ním, čiže ja som nemala ani poňatia, kam presne sa ide. Ešteže od pondelka sú prázdniny. Už by som sa do školy ani vrátiť nevládala. Bože, nech ju dokončím už čím skôr, lebo ma porazí.

„Inak...tú stanovačku so psami, o ktorej sme raz hovorili...pôjde sa cez týždeň?"

„Ak chceš," odpovedal dosť bez záujmu povedala by som. On nebol ohľadne toho nadšený ani vtedy, ale mne sa to zdalo, ako zábava. Však ja ho na to ešte nahovorím. Nevravte mi, že ísť spať do prírody so psami ako sú tie naše by nebol zážitok. Neviem síce kam presne by sme šli, ale to by sa domyslelo. Konečne by sme mohli zájsť aj k tomu nešťastnému jazeru, kam sme sa ešte stále nedostali. Už mi to prišlo pomaly aj smiešne.

„Bude to zábava neboj."

„No neviem. Ja by som im ešte v tomto moc neveril."

„Tak nie? Neveríš im, že sa budú vedieť chovať tam, ale berieš ich na poľovačku?" to nedávalo istým spôsobom žiadne zmysel. Ale tak on musí vedieť. Ja som sa na jednej strane možno aj trocha tešila, ale aj tak sa mi do toho moc nechcelo. Proste banda mužov so zbraňami, čo len tak pobehujú okolo mňa, to nie je práve predstava pohodového víkendu. Hlavne, ak máme na tej chate čo je niekde tam ešte aj spať.

„V minulosti sa to robilo veľmi bežne myška. Ak sa išlo poľovať, pes bola taká základná výbava." ja mám tak rada, keď sa snaží byť múdrejší ako ja v takýchto banálnych veciach.

„No fajn...tak mi aspoň povedz, ako ďaleko vôbec ideme."

„Ešte asi hodina cesty. Hneď sme tam." prikývla som, aj keď ma to nijako extra nepotešilo. Hodina? Dovtedy sa tu hádam aj zbláznim. Ja som nikdy dlhé cesty nemusela, takže aj Island a tie naše výletíky boli občas riadnou skúškou. No čo? Nič sa nedalo robiť. Radšej som Thea len mlčky vzala za ruku a zavrela oči. Ak zaspím, ubehne to rýchlejšie.

A tak sa vlastne aj stalo. On sa dal do reči s mamou a ja som pri ich rečiach dokonale zaspala. O to nepríjemnejšie bolo, keď ma Theo zobudil. Pusa bola síce milý spôsob, ale aj tak. Necítila som sa na to, že by som mala niekam chodiť, alebo hocičo robiť, či baviť sa s niekým. No nemala som akosi na výber. Takmer hneď som musela už aj vystupovať, na čo sa k nám s širokým úsmevom vybral Diego. Mama z neho nebola moc nadšená, ale ja som na tom bola vlastne rovnako. Nemala som z nich dobrý pocit, nech som sa snažila akokoľvek.

Zato ma však nemálo zaujala tá bohovská chata. Bola doslova obrovská, dvojposchodová a hneď pri jazere. A nie hocijakom jazere. Aj to bolo pomerne veľké, s krásnym mólom a ešte aj nejakou tou reštauráciou. Dokonca sa našli aj nejaký tí rybári. Ale aj tak ma udivovala tá samotná chata. Kombinácia sivého kameňa s bledým drevom pôsobila naozaj luxusne a dokonca aj malá terasa, čo bola vpredu.